V čiastkovej správe tretej kontroly v zdravotníckych zariadeniach za roky 2011 až 2015 NKÚ píše, že odhalili závažné nedostatky v procese obstarania zdravotníckej techniky a ďalších tovarov aj služieb. Nemocnica sv. Michala, ktorá sa presťahovala do novostavby na Satinského ulicu v Bratislave, pred dvoma rokmi nakúpila vybavenie za takmer 22,9 milióna eur. Spojila pritom obstarávanie zdravotníckej techniky s pozáručným servisom aj bežným vybavením.

Podľa kontrolného úradu to „nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti a nediskriminácie uchádzačov, zakotvenou v zákone o verejnom obstarávaní“. Realizáciou viacerých samostatných zákaziek mohla nemocnica dosiahnuť širší okruh záujemcov o obstarávanie a vyšší tlak na ceny, okrem iného aj elimináciou subdodávok. Z rovnakého dôvodu porušenie zákona o verejnom obstarávaní konštatoval v auguste aj ÚVO.

Zákazky bez tendra, utajované zmluvy

NKÚ však okrem kontroly tendra preveroval tiež ceny nákupov a zmluvy s firmami, ktoré pre nemocnicu v rovnakom období mali realizovať tendre. A aj tu odhalil zaujímavé veci. Porovnaním cien prístrojov s obdobnými parametrami, zakúpených inými nemocnicami, vo viacerých prípadoch konštatovali podozrenie z predraženia zdravotníckej techniky.

Najvýraznejšie rozdiely zaznamenal úrad pri kúpe digitálneho mamografu, ultrasonografického prístroja o viac ako 50 percent. Tiež pojazdného RTG C ramena, ultrazvukového digitálneho prístroja ACUSON, optického koherentného tomografu o zhruba 30 percent a podobne.

Na predražené nákupy nemocnice ministerstva vnútra koncom minulého roka upozornila aj Nadácia Zastavme korupciu a týždenník TREND. Tender na dodávku komplexného vybavenia nemocnice realizovala spoločnosť Pro-Tender. Nebola to však jediná firma, ktorá sa Nemocnici sv. Michala starala o nákupy.

Ako zisitilo NKÚ, zmluvy s nimi podpísala bez verejného obstarávania a zverejnenia. Uzatvorila napríklad zmluvy s dohodnutou paušálnou platbou a predpokladom realizácie 85 obstarávaní, pričom bolo zrealizovaných len 20. Podľa úradu tak opäť nekonala hospodárne a porušila finančnú disciplínu.

Podozrivý bol aj nákup 12 prístrojov, ktoré mala nemocnice najskôr požičané, no potom ich odkúpila za 1,3 milióna eur. Tým, že si ich kúpila bez uplatnenia princípov verejného obstarávania podľa NKÚ to možno považovať za obchádzanie verejného obstarávania, čím sa zvyšuje riziko nehospodárneho nakladania s verejnými zdrojmi.

Kontroly hospodárenia

Hospodárenie väčšiny nemocníc transformovaných na akciové spoločnosti alebo neziskovky podľa NKÚ končili ziskom. Respektíve sa ich hospodárenie v priebehu kontrolovaného obdobia zlepšovalo. Výnimku tohto trendu bola len Nemocnica sv. Michala, ktorej výsledky hospodárenia boli počas celého obdobia záporné. Aj keď výrazný nárast nákladov tejto nemocnice má objektívne dôvody – výstavba novej budovy a nákup vybavenia, kontrolný úrad to dáva do súvisu aj so zistenými závažnými nedostatkami v procese obstarania zdravotníckej techniky a ďalších tovarov aj služieb a jeho efektívnosti.

Okrem Nemocnice sv. Michala úrad preveroval aj Východoslovenský onkologický ústav v Košiciach, Nemocnicu s poliklinikou Revúca, Všeobecnú nemocnicu s poliklinikou Veľký Krtíš a cirkevnú Univerzitnú nemocnicu s polikliniku Milosrdní bratia. Úrad poukázal na rozdielny manažment týchto zariadení. Napríklad, kým v dvoch nemocniciach sa darilo náklady na spotrebu materiálu priebežne znižovať, v Nemocnici sv. Michala vzrástli takmer päťnásobne. V dvoch preverovaných onkologických ústavoch dokázali náklady na lieky znížiť o viac ako 30 percent.

Prispelo k tomu zavedenie centrálneho nákupu, kategorizácia liekov a vo Východoslovenskom onkologickom ústave Košice zriadenie ústavnej lekárne. V revúckej nemocnici NKÚ zistil, že nenakupovala lieky cez verejné obstarávanie, čím konala v rozpore so zákonom.

Najvyššie záväzky po splatnosti

Významný podiel v štruktúre záväzkov nemocníc mali záväzky voči dodávateľom. Najvyšší, až 11-násobný, dosiahla nemocnica rezortu vnútra. Tá mala rovnako najvyššie záväzky po lehote splatnosti, pričom ich podiel na celkových záväzkoch tvoril až 53 percent. Úrad ale opäť pripomína, že to súvisí s ukončením výstavby novej budovy.

Nemocnice poskytli svojim pacientom v kontrolovanom období zdravotnú starostlivosť v hodnote takmer 184 milióna eur. Najvyššie náklady na sto eur poskytnutej zdravotnej starostlivosti boli v Nemocnici sv. Michala. Oproti ostatným nemocniciam takmer dvojnásobné. Najnižšie náklady zaznamenali v košickom onkologickom ústave.

Kontroly v nemocniciach samospráv a súkromníkov

Najvyšší kontrolný úrad v v priebehu tretej etapy kontroly v zdravotníckych zariadeniach preveroval aj tri nemocnice založené samosprávou. Konkrétne Ľubovniansku nemocnicu, Nemocnicu s poliklinikou Dunajská Streda a Nemocnicu s poliklinikou Galanta. Posledné dve boli založené Trnavským samosprávnym krajom.

Úrad konštatuje, že hospodárenie týchto dvoch zariadení sa v čase ich vlastnenia samosprávou vyznačovalo obdobnými problémami a nedostatkami, aké mali aj nemocnice ministerstva zdravotníctva. Obe vykazovali pravidelne stratu, pričom za roky 2011 až 2015 sa zvýšila päťnásobne a počas celého obdobia nemali vypracované rozpočty ani plány nákladov a výnosov.

Náklady na služby nemocnici zvyšovali viaceré nevýhodné zmluvy. Napríklad nemocnica v Dunajskej Strede podá NKÚ uzatvorila nevyváženú a nevýhodnú koncesnú zmluvu na parkovacie služby. Nemocnica s poliklinikou Galanta zase podpísala zmluvu na pranie a čistenie bielizne v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, keď nesprávne stanovila predpokladanú hodnotu zákazky a dobu platnosti zmluvy.

Drahá a nevyužitá technika

Kontrola tiež zistila viaceré nedostatky v nakladaní s majetkom galantskej nemocnice. V roku 2012 získala od kraja majetok za takmer šesť miliónov eur. Časť z neho v ďalších rokoch predala za cenu výrazne nižšiu, ako bola jeho účtovná hodnota. Vážne nedostatky boli zistené aj pri kontrole zdravotníckej techniky.

Nemocnica v Dunajskej Strede obstarala techniku, ktorú do uplynutia jej záručnej doby nikdy nepoužila. Nakúpené boli do nemocníc aj prístroje s vyššími parametrami, ako boli potrebné. V prevažnej miere boli nákupy robené cez elektronickú aukciu, no jej reálny prínos pre úsporu verejných zdrojov je podľa úradu spochybniteľný.

Napríklad v štyroch prípadoch cenovú ponuku predložil a do elektronickej aukcie sa zapojil len jeden uchádzač. V jednom prípade bol dokonca uchádzač ponúkajúci najnižšiu cenu zo súťaže vylúčený pre administratívne nedostatky. Porovnanie cien RTG prístrojov s podobnými parametrami ukázalo, že galantská nemocnica cez e-aukciu takýto prístroj kúpila o 20 až 40 percent drahšie ako iné nemocnice. Neskôr, už ako súkromná nemocnica, obstarala podobný prístroj dokonca za menej než polovičnú sumu.

Galantská aj dunajsko-stredská nemocnica sa stali v júli 2015 súčasťou súkromnej siete Svet zdravia. NKÚ ich dáva za príklad, že je možné rýchle zlepšenie hospodárenia, ak sa dôsledne uplatňujú jeho princípy v súčinnosti s princípmi manažérskeho riadenia. Zlepšenie hospodárenia týchto nemocníc sa v priebehu rokov 2015 a 2016 prejavili poklesom celkových záväzkov.

Výhody riadenia ako siete

Pochvalu od úradu si vyslúžila aj každoročne zisková Ľubovnianska nemocnica. Za to, že pravidelne vyhodnocovala plnenie rozpočtu, sledovala a analyzovala vybrané prevádzkové ukazovatele, nákladové položky, hospodárske výsledky jednotlivých nákladových stredísk a hodnotila ich ziskovosť. Nemocnica dlhodobo dosahovala priaznivý pomer dosiahnutých výnosov a nákladov na zdravotnú starostlivosť. Dokonca jeden z najlepších zo všetkých kontrolovaných nemocníc. Opatrenia Ľubovnianskej nemocnice NKÚ označuje ako „príklad dobrej praxe aj pre iné zariadenia“.

Všetky súkromné nemocnice, ktoré boli predmetom kontroly NKÚ v tretej etape, boli okrem nemocnice v Partizánskom ziskové. NKÚ konštatuje, že majú úplne iný,lepší prístup riadenia ako štátne nemocnice. „Tieto nemocnice robia svoje operatívne a strategické rozhodnutia výlučne na základe rozsiahlych finančných analýz všetkých činností, ktoré umožňujú sledovanie výkonnosti a ich optimalizáciu na všetkých úrovniach. Významnou súčasťou riadenia je centrálny kontroling a neustále vyhodnocovanie prínosov prijatých opatrení“, pomenúva úrad.

Konštatuje tiež, že zdravotnícke zariadenia riadené v sieti profitujú z hromadeného obstarávania. Podľa úradu to prináša nielen fiančné, ale aj časové benefity. Významným prvkom finančného riadenia súkromných nemocníc je tiež podľa NKÚ hodnotenie profitability. „Nastavenie parametrov súčasnej zdravotníckej politiky umožňuje súkromným spoločnostiam pružne optimalizovať štruktúru zariadení práve podľa tohto ukazovateľa, čo ich do značnej miery zvýhodňuje, napríklad voči príspevkovým organizáciám ministerstva zdravotníctva,“ konštatuje úrad.

Poznámka: TREND.sk patrí vydavateľstvu News and Media Holding, ktoré vlastní aj so Svetom zdravia Penta.