Cyprus je krajinou s komplikovanou minulosťou a nemenej komplikovanou prítomnosťou. Vyhrotené a napäté vzťahy medzi Grékmi a Turkami a väzby medzi Cyprom a Ruskom sú tými najvypuklejšími problémami, ktoré sa s ostrovom v súčasnosti spájajú.
Cyperská „práčka“ a výdajňa pasov
Prepojenie Cypru a Ruska má dlhodobý, všadeprítomný a pomerne nezdravý vplyv. Nad celkovou situáciou na ostrove sa pre Politico zamyslel bývalý minister zahraničia Veľkej Británie Jack Straw.
Napriek tomu, že malý Cyprus má iba 800-tisíc obyvateľov, čo predstavuje 0,002 percenta populácie EÚ, za posledné desaťročie bol tretím najväčším priamym zahraničným investorom v Rusku. Peniaze z veľkej časti predstavovali ruský kapitál, ktorý bol na Cypre ukrytý, aby sa vyhol zdaneniu a kontrolám, a následne preinvestovaný späť v Rusku.
V rokoch 2012 a 2013 zasiahla Cyprus banková kríza, ktorá takmer destabilizovala celú eurozónu. V celej veci musela zasiahnuť EÚ, keďže cyperské banky nedokázala stabilizovať ani 2,5-miliardová záchranná pôžička, ktorá prišla práve z Ruska, pripomína Straw.
Vlani zas na povrch vyplával škandál, keď boli prostredníctvom Cyperského investičného programu cudzincom vydávané cyperské (a tým pádom aj európske) pasy. Zahraničných záujemcov malo cyperské občianstvo stáť asi 2,15 milióna eur. Odhaduje sa, že medzi rokmi 2007 až 2020 takýmto spôsobom získalo cyperské pasy asi 6,8-tisíca bohatých cudzincov, predovšetkým z Ruska.
Večný grécko-turecký problém
Britský exminister zahraničia okrem ruského problému poukazuje aj na grécko-tureckú krízu, ktorá na Cypre trvá od rozdelenia ostrova v roku 1974. Medzi gréckym juhom a tureckým severom udržiavajú relatívny pokoj Mierové sily Organizácie spojených národov, ale o skutočnom mieri medzi zainteresovanými stranami nemôže byť reč.
Jack Straw sa aj preto zamýšľa, či bol vstup Cypru do štruktúr Európskej únie správnym krokom. Asociačnú dohodu s EÚ podpísala krajina ešte v roku 1972, o osemnásť rokov neskôr formálne požiadala o členstvo.
OSN, dlhodobo sa snažiaca o vyjednanie mierovej dohody medzi stranami, usúdila, že prepojenie mierového urovnania s členstvom v EÚ predstavovalo najlepšiu nádej na vyriešenie sporov na rozdelenom ostrove.
Chybný krok EÚ
Keď boli v roku 2004 zástupcom oboch strán predstavené detailné dohody, cyperskí Turci boli väčšinou za, zatiaľ čo cyperskí Gréci boli väčšinovo proti.
EÚ mala v tej chvíli zastaviť prístupový proces Cypru a jasne obidvom stranám deklarovať, že iba jednotný ostrov bude môcť vstúpiť do EÚ, ozrejmuje Straw. Keďže sa tak nestalo, EÚ na seba vzala veľkú časť zodpovednosti nad zmrazeným konfliktom a prišla o vplyv nad cyperskými Grékmi.
Tí odvtedy veria vo svoju plnú moc, ako aj to, že akákoľvek dohodu s tureckým severom by pre nich bola menej výhodná než panujúci status quo.
Jediné riešenie – rozdelenie
Bývalý britský minister zahraničia si preto myslí, že celá grécko-turecká záležitosť na Cypre má iba jediné riešenie. V prípade, ak dôjde ku opätovnému zlyhaniu rokovaní o novej ústave pre zjednotený ostrov, malo by medzinárodné spoločenstvo pristúpiť k dvojštátnemu riešeniu. Poukazuje na to, že z historického hľadiska bolo rozdelenie štátov zväčša tým najlepším možným riešením, pričom ako jeden z príkladov uvádza Československo v roku 1993.
Veľká Británia spolu s Tureckom a Gréckom patrí medzi takzvané ručiteľské krajiny Cypru. Londýn však nemôže dvojštátne riešenie presadiť sám. Čo by však podľa Strawa mal urobiť, je presvedčiť Cyprus a predložiť návrh ďalším partnerom s tým, že ide o najlepší spôsob, ako dlhotrvajúci konflikt rozmraziť.