Na cudzincov s prechodným pobytom štát mestám neprispieva. Prichádzajú tak o nemalé peniaze

Hoci Slovensko nie je a určite ešte veľmi dlho nebude kozmopolitnou krajinou, počet cudzincov v slovenských mestách sa postupne zvyšuje. Reč však nie je len o tých, ktorí si v krajine zriadili trvalý pobyt. Len v top desiatke okresov s najvyšším počtom cudzincov s prechodným a tolerovaným pobytom bolo takýchto cudzincov k prvému aprílu dohromady viac ako 130-tisíc.

Výkonná viceprezidentka Únie miest Slovenska (ÚMS) Jana Červenáková upozornila, že mestá nedostávajú na cudzincov s prechodným či tolerovaným pobytom žiadne financie, ktorým tak na mestské služby nepriamo prispievajú obyvatelia s trvalým pobytom. V rozhovore sa dozviete, či cudzinci s prechodným pobytom platia miestne dane a poplatky a čo v tejto súvislosti žiadajú mestá od štátu.

Ako sa mestá pozerajú na súčasné kroky vlády v prospech zamestnávania cudzincov?

Nedostatok pracovných síl nepociťujú len veľkí zamestnávatelia, ale aj mestá, keďže niektoré pozície majú aj ony dlhodobo problém obsadiť. Aj keď by sme boli radi, keby namiesto podpory zamestnávania cudzincov boli v krajine vytvorené lepšie podmienky pre život a zamestnávanie slovenských občanov, rozumieme týmto požiadavkám zamestnávateľov a vieme ich v tom podporiť. Je aj v záujme miest, aby zamestnávatelia na ich území prosperovali a neobmedzovali svoju činnosť.

Cudzinci pracujúci na Slovensku žijú po dobu svojho zamestnania v slovenských mestách a obciach. Aký vplyv to ne má? Čo od nich táto situácia vyžaduje?

V mestách už dnes žije a pracuje veľa cudzincov. Podľa našich informácií je ich najviac v Bratislave, respektíve v Bratislavskom kraji, v Trnave, respektíve v Trnavskom kraji a v Nitre. Ich prítomnosť v mestách sa nedá prehliadnuť a prináša to rôzne situácie. Na jednej strane sú obohatením života v mestách svojím štýlom života či kultúrou. Veľký vplyv na život v meste má aj ich pracovné postavenie a spôsob organizácie života. Úplne iná situácia je, ak ide o pracujúcich cudzincov na niekoľkomesačnom pobyte, ktorí sú tu bez rodiny, a iná situácia je zasa pri dlhších pobytoch, kde v mestách žijú celé rodiny. Osobitnou kategóriou sú odídenci z Ukrajiny, ktorých do miest priviedla vojnová situácia v domovine.

Prečo štát mestám neprerodzeľuje podielové dane na cudzincov s prechodným pobytom?

Na otázku, prečo to tak je, by mal odpovedať štát. Únia miest Slovenska sa obrátila listom so žiadosťou o riešenie na Ministerstvo financií SR. Vyžaduje si to jeho rozhodnutie a nie príliš veľké zmeny v systéme prerozdeľovania daní. Rozumieme tomu, že aktuálne je ministerstvo v zložitej situácii, ale ak chce štát vytvoriť podmienky pre príchod zamestnancov z tretích krajín, zlepšenie podmienok pre ich integráciu v mestách by malo byť toho súčasťou. Podpora miest, minimálne akceptovaním tejto požiadavky, je podľa nás nevyhnutná.

Ako doplácajú na cudzincov s prechodným pobytom na Slovensku občania miest s trvalým pobytom?