Covidový horor sa stáva históriou. Vrchol pandémie môže mať ľudstvo už za sebou

„Hrôzostrašné scény, ktoré sme videli pred rokom – plné akútne lôžka a ľudí zomierajúcich predčasne – to sa stáva históriou,“ povedal pre BBC profesor medicíny John Bell z Oxfordskej univerzity. Posledné tvrdé dáta mu dávajú za pravdu.  

Spojené kráľovstvo je lakmusovým papierikom príchodu omikronu do Európy, keďže pred zvyškom kontinentu je v epidémii týždne dopredu. Napriek tomu, že momentálne krajina zažíva trikrát viac prípadov covidu ako pred rokom, kedy ju ovládla vlna alfy, tentokrát je nápor na nemocnice iba polovičný.

Aj to je dôvod, prečo vláda Borisa Johnsona v pondelok odmietla sprísniť opatrenia. Nepredpokladá sa totiž, že počet hospitalizovaných v krajine presiahne maximá z minulého januára. To, čo platí pre Spojené kráľovstvo, bude čoskoro platiť aj pre zvyšok Európy a veľkej časti sveta. Možno okrem krajín ako Čína, ktoré sa držali politiky nulového covidu.

Dobrá správa zo Spojeného kráľovstva nie je jediná pozitívna. Výskum juhoafrických vedcov ukázal, že infekcia omikronom zvyšuje imunitu aj voči delte. Znamená to, že ľudstvo sa s omikronom rýchlo blíži k určitému variantu kolektívnej imunity.

Po dvoch rokoch si veľká väčšina populácie vytvorila voči novému koronavírusu pomerne silnú imunitu na základe očkovania alebo prekonania choroby. Je nepravdepodobné, že hrôzy nákazy SARS-Cov-2 sa preto budú opakovať. Z nového koronavírusu sa pomaly stáva endemický vírus.

Nie je koronavírus ako koronavírus

Pri súčasnej pandémii ľudstvo nemalo také šťastie ako v prípade pôvodného vírusu SARS-Cov. Keď ten udrel v roku 2003, rozšíril sa do 29 krajín sveta a infikoval viac ako osemtisíc ľudí. Avšak zďaleka nebol taký nákazlivý ako jeho mladší brat. Aj preto sa podarilo epidémiu rýchlo zastaviť a vírus vyhubiť. Tento krát to bolo iné.

SARS-Cov-2 sa rozšíril do celého sveta príliš rýchlo. A s časom jeho prenosnosť rástla. Kým pacient nakazený pôvodným vírusom nakazil zhruba dvoch ďalších ľudí, pri delte mohol nakaziť šesť až sedem ľudí. Vírus mutoval príliš rýchlo. V takomto prípade je jeho eliminácia nemožná. Vždy sa nájde niekto, kto bude vírus prenášať. Naopak, stane sa z neho vírus endemický – s ľuďmi zostane navždy.

Pridá sa tak k ďalším štyrom koronavírusom, ktoré trápia ľudstvo dekády, či dokonca stáročia. Označujú sa ako NL63, 229E, OC43 a HKU1. Tieto bežné koronavírusové ochorenia stoja približne za 10 až 30 percentami všetkých prechladnutí. Ľudia sa nimi za svoj život infikujú desiatky krát.

SARS-Cov-2, aj keď je ich príbuzný, je odlišný. Ľudské telo si najprv muselo naň vytvoriť silnejšiu imunitu. Dokázalo to za pomoci očkovania či prekonania choroby. A tak si ľudia za ostatné dva roky zvykajú na piaty druh koronavírusu, podobne, ako to bolo v predchádzajúcich štyroch prípadoch.

Dokumentuje to omnoho silnejšia imunitná reakcia na omikron ľudí, ktorí prekonali predchádzajúce varianty v porovnaní s ľuďmi, ktorí omikronom nakazení neboli. Tým, že omikron je silno infekčný, nakazení budú čoskoro všetci ľudia na planéte. Omikron pomôže ľudstvu vytvoriť si určitú formu kolektívnej imunity voči ďalším variantom nového koronavírusu.

Ďalšia evolúcia vírusu

Opakovaná infekcia vírusom cez očkovanie alebo prekonanie choroby v ľudskom organizme buduje bunkovú imunitu na základe T- a B-lymfocytov. Protilátky v krvi klesajú už po niekoľkých týždňoch, no dlhodobá imunita dokáže byť odolná aj voči novým mutáciám vírusov. Komplexnosť imunitného systému je možné dokumentovať napríklad tým, že ľudia, ktorí boli zaočkovaní vakcínou proti chrípke, boli omnoho odolnejší aj voči novému koronavírusu.

Nové mutácie vírusu budú stále ťažšie prekonávať ľudskú imunitu. Vírus bude mutovať a vždy bude viac či menej schopný imunitu prekvapiť, avšak už sotva tak výrazne ako pri vzniku pandémie.

Jednou z možností je, že skončí ako respiračný syncyciálny vírus (RSV). Ľudia sa ním infikujú v prvých dvoch rokoch života. RSV je hlavným dôvodom hospitalizácie nemluvniat. Priebeh však býva väčšinou mierny. Akonáhle si dieťa vybuduje imunitu, stretnutie sa s vírusom v dospelosti už má omnoho ľahší priebeh.

Horším scenárom by bolo, keby sa z koronavírusu stal vírus podobný chrípke typu A. Tá mutuje veľmi výrazne a ľudský organizmus si proti jej novým mutáciám buduje imunitu len ťažko. Vznikajú tak sezónne epidémie, často s ťažkými stavmi. Vakcíny zaberajú iba čiastočne. SARS-Cov-2 mutuje až štvornásobne rýchlejšie ako chrípka, čo znamená, že existuje riziko vzniku mutácií, s ktorými bude mať ľudský organizmus problém. Ale sotva už na tak masívnej báze ako v súčasnosti. 

Ktorý variant sa nakoniec stane skutočnosťou, sa nevie. Pokles ťažkého priebehu choroby však podporuje optimizmus, že sila nového koronavírusu bude časom už len klesať. A tým pádom by vrchol súčasnej pandémie už malo mať ľudstvo za sebou. Na potvrdenie tejto teórie si ale bude musieť ešte nejaký čas počkať.