Dokonca aj mierny priebeh covidu-19 môže poškodiť mozog a zhoršiť myslenie, zistili vedci v štúdii, ktorá poukazuje na alarmujúci vplyv choroby na duševné zdravie.
Vedci identifikovali poškodenie mozgu spojené s covidom aj mesiace po prekonaní infekcie. Pripodobnili ho až desaťročiu normálneho starnutia. Svoje závery, dokazujúce zásadný vplyv vírusu na centrálny nervový systém, zverejnili v časopise Nature, informovala Bloomberg.
Skonštatovali však zároveň, že bude potrebný ďalší výskum, aby bolo možné pochopiť, či dôkazy z Wellcome Center for Integrative Neuroimaging na Oxfordskej univerzite znamenajú, že covid-19 zhorší globálnu obavu z rastúcej demencie ľudstva.
Údaje sú presvedčivé
„Je to nová štúdia s presvedčivými údajmi,“ povedala Avindra Nathová, klinická riaditeľka amerického Národného inštitútu neurologických porúch a mŕtvice, ktorá sa na výskume nezúčastnila. „Zistenia sú veľmi zaujímavé a majú dôležité následky pre celú populáciu.“
Vírus SARS-CoV-2 je široko považovaný za respiračný patogén, ktorý napáda pľúca. Lekári však zaznamenali aj nespočetné množstvo neurologických komplikácií - vrátane zmätenosti, mŕtvice a neuromuskulárnych porúch, ktoré sa prejavujú počas akútnej fázy choroby. Ďalšie účinky, ako je porucha koncentrácie, bolesť hlavy, zmyslové poruchy, depresia a dokonca psychóza, môžu pretrvávať mesiace ako súčasť konštelácie symptómov, nazývaných dlhý covid (long covid).
Rozsiahla databanka
Na skúmanie zmien v mozgu využila neurovedkyňa Gwenaelle Douaudová a kolegovia najväčšiu svetovú databázu zobrazovania pomocou magnetickej rezonancie. Pred vypuknutím pandémie boli urobené počiatočné snímky mozgu 785 dobrovoľníkov magnetickou rezonanciou ako súčasť výskumu britskej Biobanky, ktorý skúma rozsiahle genomické a podrobné klinické údaje pol milióna ľudí.
Následné skenovanie bolo urobené v priemere o 38 mesiacov neskôr. Dovtedy malo 401 účastníkov pozitívny test na covid. Neinfikovaný zvyšok slúžil ako kontrolná skupina, ktorá bola podobná ako preživší v približne rovnakom veku aj pohlaví, majúci mnoho z rizikových faktoroch vrátane krvného tlaku, obezity, fajčenia, sociálno-ekonomického stavu a cukrovky. Účastníci štúdie vo veku 51 až 81 rokov boli väčšinou belosi.
„Celkom dosť prekvapení“
„Boli sme celkom prekvapení, keď sme videli jasné rozdiely v tom, ako sa mozog zmenil u účastníkov, ktorí sa nakazili,“ povedala G. Douaudová v rozhovore. Či účinky pretrvávajú alebo sa dajú čiastočne zvrátiť liečbou neurónových sietí, si vyžaduje ďalšie skúmanie, povedala. „Mozog je plastový a môže sa liečiť sám.“
Medzi tými, ktorí boli infikovaní v priemere 4,5 mesiaca pred druhým skenovaním, vedci zistili väčšie zníženie hrúbky šedej hmoty v oblastiach mozgu. Zistenie môže pomôcť vysvetliť zhoršený čuch ako jeden zo symptónov, ktorý potvrdili mnohí pacienti s covidom.
Strata šedej hmoty, ktorá tvorí vonkajšiu vrstvu mozgu, predstavuje degeneráciu, povedala Leah Beauchampová, neurofarmakologička z Floreyho inštitútu neurovedy a duševného zdravia v Melbourne. „Toto je naozaj znepokojujúce,“ povedala.
Treba identifikovať mechanizmy
„Teraz bude dôležité identifikovať mechanizmy, ktoré vedú k tejto degenerácii v akútnej fáze ochorenia, aby sme sa mohli pokúsiť zasiahnuť,“ skonštatovali vedci.
„Máme to šťastie, že máme mimoriadne odolné mozgy, ktoré dokážu fungovať s mnohými potenciálnymi vplyvmi bez toho, aby utrpeli akékoľvek poškodenie,“ uviedla v e-maile. „Dúfajme, že tieto zistenia neuroimagingu sa rovnajú malým klinickým následkom u väčšiny ľudí, ktorí boli infikovaní SARS-CoV-2.“
Je možné, že niektorévýsledky boli náhodné a nemajú žiadny vplyv. Napriek tomu vedci sa zhodujú, že bude dôležité zistiť, či dlhodobé symptómy covidu korelujú s abnormalitami mozgu alebo výsledkami akýchkoľvek iných patologických testov.
Výskum podporuje rastúce dôkazy, že po infekcii SARS-CoV-2 môžu nastať zmeny v mozgu, dokonca aj u ľudí, ktorí nepotrebovali hospitalizáciu, povedala Joanna Hellmuthová, neurologička a odborná asistentka na University of California. „Budúce výskumné úsilie nám môže pomôcť pochopiť, či sú tieto zmeny mozgu klinicky relevantné a či súvisia so špecifickými neurologickými problémami po covide,“ povedala.
Ďalšie dôležité správy
