Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických vyvoláva vášne. Na pôde Národnej rady je k tomuto bodu dnes rozprava. Pred budovou parlamentu sa konajú demonštrácie a v rokovacej sále to s kultúrou prejavu niektorých poslancov tiež nemá veľa spoločného. Do diskusie o obrannej dohode s USA sa napokon prihlásilo 31 rečníkov písomne, z toho dvaja sú za poslanecký klub. Informoval o tom podpredseda NR SR Juraj Blanár.
V pléne chcel pôvodne vystúpiť so svojím prejavom aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Jeho vôľa sa však s pochopením poslancov nestretla. Žilinka preto celé znenie prejavu publikoval na webe generálnej prokuratúry. Prečítať si ho môžete TU.
Pamätný deň pre Slovensko
„Dnešný deň by si mali zapamätať všetci občania Slovenska," takto nazval svoj status po neúspešnom pokuse o vystúpenie v NR SR Maroš Žilinka.
„Pred plénom Národnej rady Slovenskej republiky som mienil predniesť odborné stanovisko k návrhu Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických. Poslanci národnej rady mi však hlasovaním odmietli udeliť slovo. Pre nevýhodnosť predloženého návrhu Dohody pre Slovenskú republiku som poslancov Národnej rady Slovenskej republiky mienil požiadať, aby pri hlasovaní vyslovili svoj nesúhlas s touto Dohodou," skonštatoval generálny prokurátor a dodal, že „vlastný názor a vôľa človeka sú vlastne jeho česť".
Čo chcel Žilinka povedať?
V jeho viac ako 20-stranovom prejave sa hneď v úvode píše, že Slovensko už má skúsenosti s pobytom cudzích vojsk na svojom území. Mal na mysli vojská Varšavskej zmluvy, ktoré mali „dočasný pobyt na našom území na základe Zmluvy medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky, ktorá nadobudla platnosť 18. októbra 1968".
„Táto právna úprava bola pre Slovenskú republiku nepochybne výhodnejšia ako tá, ktorá je Vám v súčasnosti predložená na odsúhlasenie. A to je paradox, nad ktorým sa treba vážne zamyslieť. Žiadna okupačná zmluva nemôže byť pre štát výhodnejšia, ako zmluva, ktorá má vo svojom názve a v preambule uvedené, že ide o obrannú zmluvu," skonštatoval Maroš Žilinka.