Zatiaľ čo minulý týždeň pendloval medzi Moskvou a Ukrajinou, francúzsky prezident Emmanuel Macron údajne povedal novinárom, že „na stole“ je „finlandizácia“. Neskôr poprel, že by niečo také povedal, a dokonca aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský sa vyjadril, že nepočul E. Macrona použiť tento termín. Každopádne, E. Macron povedal, že by sa mali vyriešiť niektoré bezpečnostné obavy Ruska. Vstup Ukrajiny do NATO je evidentne jednou z nich, píše sa v názore Clivea Crooka.

Veľvyslanec Ukrajiny v Spojenom kráľovstve v nedeľu povedal pre BBC, že jeho krajina možno bude súhlasiť s tým, že sa nestane súčasťou NATO, ak by to znamenalo vyhnutie sa vojne. Následne objasnil svoje tvrdenie poukázaním na to, že Ukrajina ma ústavný záväzok vstúpiť do tejto aliancie (bez toho, aby poznamenal, že ústavy sa dajú zmeniť alebo že ústavné záväzky môžu byť odložené na neurčito).

Ukrajina sa musí účastniť na rokovaniach

Určite by v súčasnosti nebolo správne, keby E. Macron alebo líder akejkoľvek inej NATO krajiny diskutoval o budúcnosti Ukrajiny s V. Putinom, pokiaľ by ukrajinská vláda nebola plne informovaným a súhlas udeľujúcim účastníkom procesu. Otázkou však je, čo by Ukrajina chcela alebo mala chcieť, ak by bola v súvislosti s alianciou informovaná o tom, na čom je. Ak pozastavením svojich NATO ambícií Ukrajina nestratí nič, čo by malo skutočnú hodnotu, a ponúkne V. Putinovi východ z tejto krízy, mohla by to byť cesta, ktorú si racionálne vyberie.

Nemalo by to byť vecou toho, že NATO potvrdí, že Ukrajina sa do aliancie nikdy nepridá. Dohoda by mohla byť taká, že Ukrajina bude súhlasiť s tým, že sa zatiaľ o členstvo usilovať nebude, a aj to iba, ak sa nesplnia určité iné podmienky, akými sú záruky jej územnej celistvosti a dohody medzi NATO a Ruskom o rozmiestnení síl blízko hraníc.

Bola by zvrchovanosť Ukrajiny ohrozená?

To, že by bola Ukrajina požiadaná vybrať si túto cestu, by neznamenalo narušenie jej zvrchovanosti. Zvrchovanosť nezahŕňa oprávnenie pridať sa do aliancií, ktoré sa rozhodli nemať vás za člena. Zvrchovanosť takisto nie je právomocou. Ukrajina je slabá pre svoje umiestnenie a históriu, a takisto preto, lebo Rusko je v pozícii klásť si podmienky. Ak je NATO ochotné spraviť z Ukrajiny svojho člena a vynaložiť krv a financie, ktoré sú potrebné na jej obranu, Ukrajina by bola oveľa menej slabšia. No NATO to nie je ochotné urobiť.

Kontroverzný pojem

Prečo je teda nesprávne povedať slovo finlandizácia? Peter Spiegel z Financial Times povedal, že „Fínovi to slovo netreba spomínať“. Pojem odkazuje na desaťročia studenej vojny, keď bolo Fínsko do veľkej miery ovplyvňované Sovietskym zväzom. Fíni odmietajú aj pojem, aj myšlienku, pretože neuznávajú ich dlhodobú orientáciu smerom na Západ. P. Spiegel dodal, že to isté teraz platí pre Ukrajinu. Hlavné je, že Ukrajina chce byť vnímaná ako nezávislý zvrchovaný národ a nie výrastok Ruska.

Ďalšie dôležité správy

EBE 55 Moskva - Na snímke sprava ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková po tlačovej konferencii po stretnutí v Moskve 18. januára 2022. FOTO TASR/AP

In this handout photo released by Russian Foreign Ministry Press Service, Russian Foreign Minister Sergey Lavrov and German Foreign Minister Annalena Baerbock leave a joint news conference following their talks in Moscow, Russia, Tuesday, Jan. 18, 2022. (Russian Foreign Ministry Pr
Neprehliadnite

Rusko sa svojimi požiadavkami vracia do čias studenej vojny, ohrozuje bezpečnosť v Európe