Európska komisia predstavila komplexný návrh zameraný na pokrok v oblasti obehovosti v automobilovom sektore. Iniciatíva zahŕňa nariadenia týkajúce sa konštrukcie, výroby a spracovania vozidiel po skončení ich životnosti, ktoré by mali do roku 2035 priniesť čistý príjem 1,8 miliardy eur a vytvoriť nové pracovné miesta.

Návrh kladie dôraz na recykláciu a nariaďuje, aby 25 percent plastov v nových vozidlách pochádzalo z recyklovaných materiálov. Opatrenia ďalej prispejú k cieľom v oblasti bezpečnosti cestnej premávky a životného prostredia tým, že do roku 2035 znížia emisie CO2 o 12,3 milióna ton ročne a zvýšia zhodnocovanie surovín. Iniciatíva je v súlade s európskou Zelenou dohodou a znamená silný záväzok k udržateľnému rastu a odolnému automobilovému priemyslu. Návrh teraz smeruje do Európskeho parlamentu a Rady na ďalšie posúdenie.

Zelené projekty dostali peniaze z obchodov s emisiami

Európska komisia vyčlení viac ako 3,6 miliardy eur na 41 hlavných iniciatív v oblasti čistých technológií, ktoré sú financované prostredníctvom Inovačného fondu EÚ. Tento fond je financovaný zo systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (EU ETS). Tieto iniciatívy zahŕňajú rôzne odvetvia vrátane cementu, ocele, biopalív, udržateľných leteckých palív, veternej a solárnej energie a sú súčasťou európskeho zamerania na plán REPowerEU a znižovanie závislosti od fosílnych palív.

Tieto projekty, ktoré pochádzajú z 15 členských štátoch EÚ a Nórska, budú uvedené do prevádzky pred rokom 2030 a majú potenciál odstrániť 221 miliónov ton emisií CO2 v prvom desaťročí ich funkčnosti. Rozdelenie finančných prostriedkov zahŕňa 1,4 miliardy eur na všeobecnú dekarbonizáciu, takmer 1,2 miliardy eur na elektrifikáciu priemyslu a vodík, takmer 800 miliónov eur na výrobu čistých technológií a 250 miliónov eur na stredne veľké pilotné projekty.

Projekty boli vybrané na základe ich schopnosti znížiť emisie skleníkových plynov, úrovne inovácií, vyspelosti, škálovateľnosti a nákladovej efektívnosti. Komisia plánuje ešte tento rok vyhlásiť ďalšiu výzvu na predkladanie rozsiahlych projektov s rozpočtom navýšeným na štyri miliardy eur.

Výročná správa o uplatňovaní práva EÚ

Európska komisia zverejnila výročnú správu o monitorovaní uplatňovania práva EÚ za rok 2022, v ktorej upozorňuje na kľúčové opatrenia na presadzovanie práva na ochranu práv a slobôd v celej EÚ. V správe sa podrobne uvádza 551 nových začatých prípadov porušenia práva a 489 uzavretých prípadov, pričom 96 percent prípadov sa vyriešilo bez toho, aby sa dostali pred súd.

Spolu so správou Komisia uverejnila hodnotiacu tabuľku jednotného trhu na rok 2022, ktorá poskytuje prehľad o fungovaní a výkonnosti jednotného trhu podľa oblastí politiky a členských štátov. Osobitný dôraz sa kládol na ochranu jednotného trhu a posilnenie oblastí, ako je ochrana spotrebiteľa, dostupnosť a opatrenia proti praniu špinavých peňazí. Komisia tiež uzavrela 135 prípadov v rámci júlového balíka opatrení v oblasti porušovania právnych predpisov, pričom úzko spolupracovala s členskými štátmi na riešení problémov bez ďalších právnych krokov.

Úsilie Komisie zahŕňa aj včasnú podporu a usmernenie na predchádzanie porušeniam, čím sa zabezpečuje správne uplatňovanie a presadzovanie práva EÚ. Ukončila sa aj inventarizácia s cieľom identifikovať oblasti, v ktorých je potrebné zlepšiť postupy presadzovania práva. Ruská invázia na Ukrajinu bola označená za osobitnú skúšku jednotného trhu, pričom sa prijali rozhodné opatrenia proti protekcionistickým opatreniam. Celkovo sa pri opatreniach Komisie v oblasti presadzovania práva v roku 2022 zdôrazňovala ochrana spoločných hodnôt EÚ, základných práv a právneho štátu.

Antibiotík by malo byť túto zimu dostatok

Európska komisia spolu s vedúcimi liekových agentúr (HMA) a Európskou agentúrou pre lieky (EMA) oznámili odporúčania na zabránenie nedostatku dôležitých antibiotík používaných na liečbu respiračných infekcií v nadchádzajúcej zimnej sezóne.

Cieľom týchto opatrení, ktoré vypracovala Výkonná riadiaca skupina pre nedostatok a bezpečnosť liekov (MSSG), je zabezpečiť primerané zásobovanie perorálnymi a intravenóznymi antibiotikami. Medzi kľúčové opatrenia patrí zvýšenie výroby základných antibiotík, pokračujúce monitorovanie ponuky a dopytu a podpora informovanosti verejnosti o obozretnom používaní antibiotík.

Komisia bude úzko spolupracovať s členskými štátmi EÚ na následných operatívnych opatreniach a možných spoločných obstarávaniach. Iniciatíva je tiež v súlade s vytvorením zoznamu kritických liekov EÚ, ktorý sa má zverejniť do konca roka 2023, pričom sa zdôrazňuje dôležitosť dostupnosti a správneho používania týchto antibiotík.

Pomalé transponovanie európskeho práva môže vyústiť do trestov

Európska komisia podniká kroky proti 25 členským štátom za netransponovanie ôsmich smerníc EÚ do vnútroštátneho práva, čo je známe ako „porušenie predpisov o nekomunikácii“. Tieto smernice sa týkajú oblastí ako zdravie, životné prostredie, doprava, obrana a finančná stabilita.

Boli vydané formálne výzvy, v ktorých sa dotknutým členským štátom dávajú dva mesiace na dokončenie transpozície, inak budú čeliť ďalším právnym krokom. Medzi konkrétne príklady patrí nezapracovanie výnimiek pre ekologické poľnohospodárske rastliny a druhy zeleniny zo strany Belgicka, Luxemburska, Maďarska a Slovenska a nedodržanie aktualizovaných pravidiel prepravy nebezpečného tovaru zo strany deviatich členských štátov vrátane Bulharska, Estónska a Švédska.

Opatrenia Komisie zdôrazňujú význam dodržiavania dohodnutých harmonogramov a nariadení členskými štátmi v rôznych kritických sektoroch riadenia EÚ.

Európanov trápi stav klímy

Podľa nového prieskumu Eurobarometra považuje 93 percent Európanov zmenu klímy za vážny globálny problém a 58 percent sa domnieva, že prechod na ekologické hospodárstvo sa musí urýchliť. To sa deje v súvislosti s nárastom cien energií a obavami o dodávky plynu.

Z prieskumu, ktorý sa uskutočnil od 10. mája do 15. júna, vyplýva, že 75 percent Európanov sa domnieva, že opatrenia v oblasti klímy podporia inovácie. Až 88 percent je za zníženie emisií skleníkových plynov tak, aby sa EÚ stala do roku 2050 klimaticky neutrálnou. Väčšina tiež zdôrazňuje úlohu národných vlád (56 percent), EÚ (56 percent) a priemyslu (53 percent) pri zodpovednosti za klímu. Tieto výsledky sú v súlade s cieľmi európskej zelenej dohody a zdôrazňujú silnú podporu verejnosti pre udržateľnú budúcnosť.

Európske dlhopisy majú medzi obchodníkmi úspech

Európska komisia úspešne dokončila svoju ôsmu syndikovanú transakciu v tomto roku, čím získala štyri miliardy eur prostredníctvom 30-ročných dlhopisov EÚ splatných v roku 2052. Ide o prvú transakciu v rámci plánu financovania na druhú polovicu roka 2023, počas ktorej chce komisia získať 40 miliárd eur.

Dopyt investorov bol veľký, pričom ponuky presiahli 73 miliárd eur, čo viedlo k viac ako 18-násobnému preupísaniu - najvyššiemu v histórii syndikácie EÚ. Výnosy sa použijú na program obnovy NextGenerationEU a program makrofinančnej pomoci (Macro-Financial Assistance+) pre Ukrajinu. Prechod Komisie na vydávanie dlhopisov EÚ s jednotnou značkou zdôrazňuje jednotný prístup k finančným iniciatívam.

Ďalšie dôležité správy

WA 57 Štrasburg - Poslanci hlasujú o Zákone o umelej inteligencii v Európskom parlamente v Štrasburgu v stredu 14. júna 2023. FOTO TASR/AP 


Lawmakers vote on the Artificial Intelligence act Wednesday, June 14, 2023 at the European Parliament in Strasbourg, eastern France. Authorities worldwide are racing to rein in artificial intelligence, including in the European Union, where groundbreaking legislation is set to pass a key hurdle Wednesday. European Parliament lawmakers are due to vote on th
Neprehliadnite

Medzi krajinami, ktoré môžu dostať viac kresiel v europarlamente, je aj Slovensko