Najvyšší európski lídri nereagovali na pozvanie čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, aby sa s ním stretli koncom roka v Pekingu, píše agentúra Bloomberg s odvolaním sa na noviny South China Morning Post.
Ticho zo Západu
Podľa zdrojov týchto novín nemecký kancelár Olaf Scholz, francúzsky prezident Emmanuel Macron, taliansky premiér Mario Draghi a španielsky premiér Pedro Sánchez dostali pozvanie na novembrové stretnutie s čínskym prezidentom. Dosiaľ sa však k tomu nevyjadrili a čínske úrady to odmietli komentovať. Nie je známe ani to, kedy európski lídri dostali pozvánku.
Podľa Bloombergu sa prípadné stretnutie v Pekingu časovo zhoduje so summitom G20, skupiny najväčších ekonomík sveta, ktorý sa uskutoční na indonézskom ostrove Bali 15.-16. novembra.
Schôdzka v Pekingu by sa zrejme konala po zjazde Komunistickej strany Číny, ktorý je naplánovaný na druhú polovicu tohto roka, kde by mali Si Ťin-pchinga uviesť do prelomového, tretieho funkčného obdobia.
Návrat k osobnej diplomacii
Prítomnosť európskych lídrov v Pekingu by znamenala pre Si Ťin-pchinga návrat k osobnej diplomacii so Západom. Prezident neopustil svoju krajinu od vypuknutia koronavírusovej pandémie v januári 2020 v rámci národnej stratégie nulovej tolerancie vírusu. Na politických summitoch sa zúčastňuje prostredníctvom videokonferencie.
Roztržka
Čína kedysi považovala Európu za dôležitý protipól americkej moci. Vzťahy sa zhoršili po tom, čo EÚ uvalila sankcie na čínskych predstaviteľov pre obvinenia z porušovania ľudských práv.
Peking reagoval uvalením sankcií na európskych zákonodarcov, akademikov a ďalších, čo viedlo k zmrazeniu dlho očakávanej investičnej dohody medzi EÚ a Čínou. Odvtedy Čína v rámci konfliktu o Taiwan zablokovala obchodovanie s Litvou, ktorá je členom EÚ, a odmietla odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu.
Dialóg nepočujúcich
Táto priepasť v chápaní hlavných geopolitických otázok, píše Bloomberg, viedla k aprílovému videosummitu medzi Si Ťin-pchingom a lídrami EÚ, ktorý šéf únijnej diplomacie Josep Borrell označil ako „dialóg nepočujúcich“. Kritizoval Čínu za to, že odmietla diskutovať o ruskej vojne na Ukrajine, o ľudských právach a iných problémoch vo vzájomných vzťahoch.
V tom čase Čína presadzovala obnovenie hospodárskeho dialógu a pokračovanie spolupráce oboch strán v boji proti klimatickým zmenám, vysvetlil veľvyslanec EÚ v Číne Nicolas Chapuis.
Ďalšie dôležité správy
