Čínsky prezident Si Ťin-pching dúfa, že veda a technológie pomôžu jeho krajine predbehnúť Spojené štáty. Washington v dôsledku toho aplikuje kontroly vývozu a zavádza sankcie, aby Čína nemohla získať technologickú prevahu.
Americká stratégia pravdepodobne nefunguje, uvádza The Economist. Ak si USA chcú udržať náskok, mali by sa menej zameriavať na obmedzovanie čínskej vedy a viac na vlastný pokrok.
Čína je vedeckou mocnosťou v oblasti chémii, fyziky aj materiálovej vedy. Univerzity Čching-chua a Če-ťiang vykonávajú podobne špičkový výskum ako Massachusetts Institute of Technology.
Čínska telekomunikačná firma Huawei má od roku 2020 zakázané obchodovať s väčšinou amerických firiem, no aj tak prosperuje a oslobodila sa od mnohých zahraničných dodávateľov. Hoci dosahuje tretinu príjmov Apple alebo Microsoftu, investuje do výskumu a vývoja takmer rovnako veľa ako oni.
Spojené štáty by sa mali snažiť zlepšiť svoju vlastnú inovačnú výhodu, poznamenal The Economist. Jednou zo silných stránok je otvorenosť. Dlho priťahovali najväčšie talenty sveta a mali by v tom pokračovať, dokonca aj z Číny.
Ďalšou silnou stránkou je dynamickosť ekonomiky, v ktorej najlepšie univerzity, vládne agentúry a spoločnosti inovujú. Vedci však trávia príliš veľa času byrokraciou. Nájsť rýchlejšie spôsoby prideľovania grantov, napríklad žrebovaním, by mohlo pomôcť.
USA by nemali otupiť svoj trhový mechanizmus, ani sa snažiť viac podobať Číne, ale čerpať z vlastných jedinečných silných stránok. Výsledkom bude viac vedeckých objavov a technickej vynaliezavosti a nakoniec aj viac bezpečnosti vo svete.
Ďalšie dôležité správy
