Platby v čínskej mene za tovar vyvážaný z Ruska už tvoria tretinu všetkých platieb za export. Za posledné dva roky sa zvýšili 86-krát na 34,5 percenta.
V zverejnenom rozhovore s ruskou štátnou tlačovou agentúrou RIA to uviedla guvernérka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová.
Nabiullinová tiež uviedla, že prudko vzrástlo aj používanie čínskej meny pri platbách za ruský dovoz. V rovnakom období stúplo osemnásobne na 36,4 percenta.
„Naša zahraničná ekonomická aktivita veľmi aktívne prechádza na používanie iných (ako dolárových) mien, predovšetkým jüanu,“ povedala k tomu šéfka centrálnej banky.
Centrálna banka má moc nad kurzom rubľa prostredníctvom kontroly kapitálu a nad ekonomikou všeobecne, pretože reguluje banky a úrokové sadzby.
Šesťdesiatročnej guvernérke centrálnej banky patrí zásluha na zabezpečení ekonomickej stability Ruska po tom, čo Západ v reakcii na rozšírenie ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 uvalil na ruskú ekonomiku doteraz najtvrdšie sankcie.
Podľa údajov čínskej Generálnej colnej správy dosiahol obchod medzi Čínou a Ruskom v roku 2023 hodnotu zodpovedajúcu 240,1 miliardy dolárov, a medziročne tak vzrástol o 26,3 percenta.
Podiel krajín BRICS na obchodnej bilancii Ruska sa potom za posledné dva roky zdvojnásobil na takmer 40 percent celkového objemu, uviedla Nabiullinová.