Čínska ekonomika čelí vážnym výzvam spôsobeným defláciou, ktorá by mohla pretrvávať až do roku 2025. Takáto séria klesajúcich cien by bola najdlhšia od roku 1993. Negatívny trend vyvoláva obavy medzi ekonómami a čínskymi úradníkmi, ktorí volajú po okamžitých politických opatreniach na jeho zmiernenie.
„Určite sme v deflácii a pravdepodobne prechádzame druhou fázou deflácie,“ uviedol Robin Xing hlavný ekonóm pre Čínu v Morgan Stanley, pričom poukázal na pokles miezd ako na jeden z dôkazov. „Skúsenosti z Japonska ukazujú, že čím dlhšie deflácia trvá, tým viac stimulov bude Čína potrebovať na zvládnutie dlhovo-deflačného problému“.
Deflácia spôsobuje, že domácnosti a podniky odkladajú nákupy a investície v očakávaní ďalšieho poklesu cien. Tento trend vedie k ďalšiemu znižovaniu platov, prepúšťaniu a bankrotom. Už teraz sa objavujú prvé náznaky tohto vývoja – v odvetviach, ako je výroba elektrických vozidiel a obnoviteľné zdroje energie, nástupné platy v auguste klesli o takmer desať percent v porovnaní s vrcholom v roku 2022.
Čínske akcie rastú, ale ostávajú pascou pre investorov. Vláda zatiahla slučku príliš silno
Bývalý guvernér centrálnej banky Yi Gang vyzval na „proaktívnu fiškálnu politiku a akomodačnú menovú politiku“, pričom zdôraznil potrebu zamerať sa na zmiernenie deflačných tlakov. Jadrová inflácia v Číne dosiahla v auguste najnižšiu úroveň za viac ako tri roky, čo posilnilo očakávania deflácie na trhoch. Tento vývoj spôsobil rast cien dlhopisov a znížil výnosy na rekordné minimá.
Nízky cenový tlak je badateľný aj v raste nominálneho HDP Číny, ktorý v druhom štvrťroku vzrástol len o štyri percentá, čo je výrazne pod cieľom reálneho hospodárskeho rastu krajiny.
Čínske úrady budú musieť prijať konkrétne opatrenia na stimuláciu spotreby a zlepšenie očakávaní verejnosti, aby zabránili ďalšiemu prehlbovaniu deflácie a jej negatívnym dôsledkom na ekonomiku. Kľúčom bude nájsť rovnováhu medzi podporou dopytu a riešením štrukturálnych problémov, ktoré prispievajú k deflačným tlakom.
