Na Deň sv. Valentína sa americký prezident Franklin Delano Roosevelt stretol na palube krížnika Quincy stretol so saudskoarabským kráľom Abd al-Azízom ibn Saúdom.
Toto stretnutie oboch štátnikov znamenalo začiatok jedného z najdôležitejších geopolitických spojenectiev za posledných 70 rokov, v ktorom si Spojené štáty kúpili bezpečnosť na Blízkom východe za tzv. petrodoláre, píšu Financial Times.
Už nie je taký výhodný
Časy sa však menia a rok 2023 môže vstúpiť do dejín ako rok, keď v tomto výhodnom obchode pod vplyvom rodiaceho sa nového svetového energetického poriadku medzi Blízkym východom a Čínou došlo k určitému posunu .
Hoci Čína už nejaký čas nakupuje čoraz väčšie množstvá ropy a skvapalneného zemného plynu od Iránu, Venezuely, Ruska a niektorých afrických krajín za vlastnú menu, čínsky prezident Si Ťin-pching po decembrovom stretnutí s lídrami Saudskej Arábie a Rady pre spoluprácu arabských štátov v Zálive ohlásil „zrod petrojüanu“.
Prepisujú pravidlá
„Čína sa pokúša prepísať pravidlá globálneho trhu s energiami,“ ako súčasť širšieho úsilia Pekingu odpútať ropu od dolára v štátoch známych ako BRICS po tom, čo sa z dolárových devízových rezerv po ruskom vpáde na Ukrajinu stala zbraň, napísal v liste klientom analytik Credit Suisse Zoltan Pozsar.
V praxi to v prvom rade znamená, že v jüanoch sa bude uskutočňovať oveľa viac ropných transakcií. Si Ťin-pching totiž vyhlásil, že Čína nielen že výrazne zvýši import ropy z krajín združených v Rade pre spoluprácu arabských štátov v Zálive (GCC), ale bude sa usilovať o dosiahnutie „všestrannej energetickej spolupráce“.
Tá by mohla potenciálne zahŕňať aj spoločný prieskum a produkciu v oblastiach ako je Juhočínske more, ako aj investície do rafinérií a chemického priemyslu.
Dolár nechcú
Peking totiž dúfa, že za toto všetko dostane do roku 2025 na pekinskej ropnej a plynovej burze zaplatené v jüanoch, čo by na globálnom trhu s energiami znamenalo obrovský posun. Ako podotkol Pozsar, Rusko, Irán a Venezuela vlastnia 40 percent ropných rezerv kartelu OPEC+ a všetky tieto krajiny predávajú ropu Číne s obrovskými zľavami.
Ďalších 40 percent ropných rezerv pripadá na krajiny GCC. Zvyšných 20 percent rezerv sa nachádza v oblastiach, ktoré majú pod kontrolou Rusko a Čína.
Majú bližšie k Číne
Tí, ktorí pochybujú o vzostupe petrojüanu a ústupe dolára vo finančnom systéme, ktorý je na ňom založený, často tvrdia, že Čína nemá taký celosvetový kredit ako Spojené štáty, a preto je nepravdepodobné, že by v obchodovaní chceli vymeniť dolár za jüan.
Možno, ale mali by si uvedomiť, že trh s ropou ovládajú krajiny, ktoré majú prinajmenšom z hľadiska svojej politickej ekonómie oveľa bližšie k Číne ako k Spojeným štátom, dopĺňajú Financial Times.