Čínska dominancia v oblasti elektromobility je najnovším zdrojom geopolitického napätia s USA a Európou. Európska únia začiatkom tohto mesiaca nariadila vyšetrovanie poskytovania čínskych dotácií na elektrické autá, ktoré podľa nej zaplavujú trh. Odhady agentúry BloombergNEF naznačujú, že vybudovať si sebestačnosť bude pre USA a Európu zrejme nemožné. O niečo reálnejšie je stať sa pri produkcii elektrických vozidiel menej závislými od Číny.
Najväčšia ázijská ekonomika však dôsledne kontroluje výrobu batérií, v dôsledku čoho sú svetoví výrobcovia automobilov v tom či onom bode čoraz viac závislí od svojich čínskych partnerov. Čínski výrobcovia batérií dodávajú približne 80 percent článkov do celého sveta. Pod palcom však zároveň majú aj čoraz väčší kus dodávateľského reťazca.
Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu Čína spracováva viac ako polovicu svetového lítia, dve tretiny kobaltu, viac ako 70 percent grafitu a asi jednu tretinu niklu. Ale oblasť, v ktorej krajina Si Ťin-pchinga skutočne napína svaly, sú komponenty batériových článkov: štyri kľúčové časti, ktoré sú nevyhnutné pre ich fungovanie.
Dve dominantné firmy
Má asi 70 percent svetovej výrobnej kapacity katód, viac ako 80 percent anód a viac ako polovicu elektrolytu a separátora. Tieto časti sa spájajú a vytvárajú lítium-iónovú batériu, z ktorej tri štvrtiny sú vyrobené v Číne a väčšinou len dvomi firmami – Contemporary Amperex Technology a BYD.
Rozsiahla výrobná infraštruktúra spojená so štedrými dotáciami a ďalšou podporou, ktorá stojí vládu každoročne miliardy dolárov, urobila z Číny lídra v oblasti elektromobilov. Západné krajiny sa ju snažia dobiehať, no nedarí sa im. EÚ má totiž nastavené niektoré z najambicióznejších klimatických cieľov sveta a zároveň sa musí orientovať v zložitej byrokratickej sieti 27 rôznych štátov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že Čína zaplavuje trh s elektromobilmi, pretože môže predávať autá za „umelo nízke“ ceny. Opäť je to ale všetko o batérii – najnákladnejšej časti EV, kde Čína najlepšie využíva svoje úspory z rozsahu.
Podľa BNEF čínske batérie stoja 127 dolárov za kilowatthodinu na základe objemovo váženého priemeru, zatiaľ čo ceny v Severnej Amerike a Európe sú o 24 a 33 percent vyššie. Len jedna továreň na výrobu lítium-železo-fosfátových batérií by podľa výpočtov BNEF vyšla približne na 865 miliónov dolárov v USA aj v Nemecku, najväčšom európskom automobilovom trhu. To je porovnateľné so 650 miliónmi dolárov v Číne, z veľkej časti pre nižšie náklady na výstavbu a prácu v krajine.
Treba ďalšie miliardy
Pri širšom pohľade údaje BNEF naznačujú, že Európa a USA by potrebovali minúť 98 miliárd a 82 miliárd dolárov na rafináciu kovov do zariadení na výrobu batériových článkov, ktoré by potrebovali do roku 2030. EÚ odhaduje, že na to, aby bola do roku 2030 sebestačná, bude v rámci celého hodnotového reťazca potrebovať ďalších 382 miliárd eur.
Ak by blok uvalil clá na dovoz z Číny, očakáva sa, že Peking prijme odvetné opatrenia, ktoré by sa mohli zamerať na čokoľvek od luxusného tovaru po vzácne zeminy –, skupinu 17 prvkov, ktoré sú pre elektrické motory kritické. Existuje aj riziko, že EÚ zasiahne aj proti nečínskym výrobcom automobilov, ako je napríklad BMW, ktoré dováža iX3 do Európy z Číny.
„EÚ nemôže v žiadnom prípade zabrániť tomu, aby čínski výrobcovia automobilov teraz prišli do Európy,“ hovorí analytik spoločnosti AIR Capital Pierre-Olivier Essig. Dodávateľský reťazec batérií je podľa neho úplne kontrolovaný Číňanmi, „takže veľa šťastia“. Pripomenul ešte, že akékoľvek clá na dovážané čínske elektrické vozidlá by neboli veľmi prospešné. „Mimochodom, niekoľko čínskych spoločností má teraz podiely aj v európskych výrobcoch,“ dodal Essig.
Ďalšie dôležité správy
