Po prvý raz v histórii sa Číne podarilo prekonať Spojené štáty. V ideologickom a politickom boji o priazeň verejnosti v rozvojových krajinách ju totiž získala na svoju stranu. Na svedomí to má najmä strata viery v liberálne demokracie, píše Newsweek.
V prieskume Centra pre budúcnosť demokracie britskej Univerzity v Cambridgi vyjadrilo Číne svoju priazeň až 62 percent obyvateľov rozvojových krajín. Spojené štáty získali o percento menej.
Ide síce iba o minimálny rozdiel, no aj tento jeden percentuálny bod stačí na to, aby odzrkadlil narastajúcu polarizáciu sveta umocnenú ruskou inváziou na Ukrajinu.
Zatiaľ čo západné demokracie stoja pevne za Spojenými štátmi, krajiny východnej Európy, Ázia a západná Afrika sa za posledných desať rokov viac priblížili k Číne a Rusku. Západ naopak tieto dve krajiny vníma veľmi negatívne.
Svet sa delí na dva tábory
Britské centrum sa v rámci svojho prieskumu sústredilo na dve skupiny krajín – liberálne demokracie (137 krajín s celkovým počtom 1,2 miliardy obyvateľov) a rozvojové krajiny (136 krajín s celkovým počtom 6,3-miliardy obyvateľov).
Z údajov vyplynulo, že Čínu vníma negatívne 75 percent obyvateľov z prvého tábora a Rusko zas 87 percent. V druhom tábore bola situácia opačná a takmer rovnaké percento obyvateľov tu tieto krajiny vníma pozitívne – Číne vyjadrilo sympatie 70 percent opýtaných a Rusku 66 percent.
Toto delenie sa vytváralo posledných desať rokov. Môžu zaň najmä aktivity Ruska a Číny, ktoré pomocou investícií a obchodu rozširovali svoj vplyv v rozvojových krajinách.
„Svet je rozdelený na dva protichodné tábory: námornú alianciu demokracií na čele so Spojenými štátmi a neliberálne či autokratické štáty zoskupené okolo Ruska a Číny,“ píše sa v správe britského centra.
Autokratickí obrancovia hodnôt
Za úspech Číny v rozvojových krajinách môžu nespokojnosť miestnych obyvateľov so západnými demokraciami a ekonomické dôvody.
Ďalším výrazným faktorom sú opačné hodnoty. Spojené štáty a európske krajiny za posledných desať rokov prijali progresívnejšie hodnoty, najmä v rámci práv LGBTI+ ľudí, individualizmu či rodovej rovnosti.
Krajiny okolo Číny a Ruska zas ostali pri tradičných, konzervatívnych hodnotách.
To umožnilo autoritárskym lídrom, akými sú ruský prezident Vladimir Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching, aby stavali do role obrancov všetkého tradičného. V Putinovom prípade je nepriateľom týchto hodnôt práve „dekadentný“ Západ a čínsky prezident zas musí chrániť národnú zvrchovanosť svojej krajiny.
Ďalšie dôležité správy
