Aj napriek tomu, že summit EÚ-Čína sa koná na Deň bláznov, sú isté veci, ktoré si čínsky prezident Si Ťin-pching a lídri EÚ nikdy povedať nemôžu, a to ani zo žartu, píše POLITICO. Ide totiž o zmapovanie nových kontúr svetového poriadku.
Kardinálnou otázkou totiž zostáva, do akej miery bude Peking naďalej podporovať ruského prezidenta Vladimira Putina v jeho krvavom ťažení na Ukrajine. Či len „podporovať“ alebo „zo všetkých síl podporovať“. Si nazval Putina svojím „najlepším priateľom“ a lídri EÚ tvrdia, že majú „veľmi spoľahlivé dôkazy“ o tom, že Peking uvažuje o vyslaní vojenskej pomoci Putinovým jednotkám na Ukrajine.
Čína si tiež osvojila názor, že za súčasnú krízu na Ukrajine môže NATO, a podporuje Kremeľ v jeho úsilí prepísať budúcu bezpečnostnú architektúru Európy, samozrejme, proti vôli EÚ a Severoatlantickej aliancie.
Pozornosť celého sveta teraz priťahuje najmä otázka, či Peking urobí niečo, čo Rusku pomôže obísť sankcie Západu, a ako na to zareagujú šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen a predseda Európskej rady Charles Michel.
Nasledujúce sa pravdepodobne očakávať nedá:
„Ospravedlňujeme sa za nášho priateľa Vladimira. Už nechceme byť v jeho bande.“
Čína sa za svoj skalopevný vzťah s Putinom ani trochu nehanbí. Peking dal jasne najavo, že hoci si neželá, aby vojna na Ukrajine pokračovala, nemá v úmysle hodiť cez palubu tých, ktorí ju začali. Ani náhodou. Čínsky minister zahraničných vecí Wang I počas stredajšieho stretnutia s ruským šéfom diplomacie Sergejom Lavrovom povedal, že obe krajiny „ustáli skúšku meniacej sa medzinárodnej situácie, udržiavajú si správny kurz a vedia sa novému vývoju udalostí pružne prispôsobiť“.
„Nechajme minulosť minulosťou a pokračujme v investičnej dohode.
Brusel vlani v máji natvrdo pozastavil investičnú dohodu medzi EÚ a Čínou a vložil tak sedem rokov rokovaní do mrazničky. Došlo k tomu v rámci vzájomného uvaľovania sankcií pre brutálne zásahy Pekingu proti moslimskej menšine Ujgurov v provincii Sin-ťiang. Kým budú poslanci Európskeho parlamentu pod čínskymi sankciami,v tejto záležitosti sa nič k lepšiemu nezmení ani o piaď a na dnešnom summite sa nijaký pokrok neočakáva.
„Dobre, trochu sme to prehnali, keď sme chceli zničiť Litvu, ale teraz sme už s nimi zadobre.“
Čína sa stále snaží donútiť Vilnius k poslušnosti a robí z nej odstrašujúci príklad pre všetky malé demokratické štáty, ktoré by mohli mať ambície dráždiť čínskeho draka dobrými vzťahmi s Taiwanom. Peking uvalil na Litvu obchodné embargo po tom, čo tento pobaltský štát prehĺbil svoje diplomatické vzťahy s Taiwanom. EÚ sa, samozrejme, zastala Litvy a podnikla proti Číne kroky na pôde Svetovej obchodnej organizácie. Von der Leyenová ako šéfka EK pravdepodobne požiada Čínu, aby sankcie uvalené na Litvu zrušila. Nedá sa však očakávať, že Peking ustúpi, kým zostane v Litve otvorený taiwanský zastupiteľský úrad.
„Jasné, kedykoľvek navštívte Wu-chan a pozrite si naše laboratóriá. Príďte aj s deťmi.“
Jednou z témou rokovaní medzi EÚ a Čínou nepochybne bude aj otázka zdravia v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Vážnu debatu o pôvode ochorenia covid-19 však očakávať netreba. Peking sa stále bráni úsiliu Západu zistiť pôvod koronavírusu, ktorý sa koncom roka 2019 začal do sveta šíriť z čínskeho mesta Wu-chan.
„Čo keby sme sa jednoducho vrátili k tomu, že spolu budeme obchodovať a zabudli na túto novú studenú vojnu.“
Únia rozhodne nemá chuť Číne nič darovať. Viacero diplomatov pred piatkovým summitom potvrdilo, že von der Leyenová aj Michel sa chystajú dať čínskemu prezidentovi „veľmi jasne najavo“, že ruská agresia voči Ukrajine je „rozhodujúca“ pre budúcnosť vzťahov medzi EÚ a Pekingom a že tento summit nebude ako každý iný. Okrem iného chcú predsedníčka EK a predseda Európskej rady pripomenúť Si Ťin-pchingovi aj to, ako veľmi Číňania túžia po luxusnom tovare pochádzajúcom z Európy a ako veľmi si zvykli vychutnávať potešenie ktoré im prináša. Nepochybne ide o varovanie pred tým, čo by mohlo prísť, ak Čína opustí svoju neutrálnu takmer pozíciu a začne nadmerne podporovať Putina.
Ďalšie dôležité správy
