Budú nepríjemné ekonomické sankcie Západu voči Rusku fungovať? Prinútia ruského prezidenta Vladimira Putina ukončiť vojnu na Ukrajine? Téme sa venuje novinár Jamie Dettmer vo svojom článku zverejnenom na portáli Politico.
Trhliny v odhodlaní
„V posledných týždňoch sú odpovede na tieto otázky čoraz naliehavejšie. Každý deň sa strašná trauma a ľudské utrpenie na Ukrajine len stupňujú, zatiaľ čo trhliny v odhodlaní a jednote Západu sú už zjavné a hrozí, že sa prehĺbia dlhotrvajúcou opotrebovávacou vojnou," upozorňuje Dettmer.
Pochybnosti sa podľa neho množia aj v súvislosti s európskou túžbou po ekonomických obetiach. Blíži sa totiž zima a európskych lídrov čoraz viac znepokojuje to, či dokážu kúriť alebo udržať v chode elektrárne a zároveň sa vyhnúť výpadkom alebo zavedeniu prídelového systému. Obávajú sa aj sociálnych nepokojov vo svetle stúpajúcich účtov za energiu.
V tomto kontexte je len málo politikov ochotných staviť sa, že Putin túto zimu nevypne Európe plyn a nevyužije závislosť, ktorú si európske vlády vytvorili od 90. rokov napriek mnohým varovaniam, uvádza Dettmer.
Významné víťazstvá
V istom zmysle sme podľa neho „v pretekoch s časom" a potrebujeme nielen „významné víťazstvá" Ukrajiny na bojisku, ale aj „rýchle výsledky" rozsiahlych západných sankcií uvalených na Rusko. „Či však fungujú, je stále predmetom diskusie," poznamenal.
Ďalej sa odvoláva na ukrajinských predstaviteľov, podľa ktorých by bolo veľkou chybou, ak by sme dovolili Rusku, aby nás zatiahlo do zimy 2023.
Sankcie
Ukrajinci sú podľa neho pevne presvedčení, že sankcie fungujú, že budúcnosť Ukrajiny závisí od sankcií. Tvrdia, že ruská ekonomika sa tento rok určite zníži o desať až 15 percent, miera nezamestnanosti stúpa k desiatim percentám, pričom o prácu prídu viac ako štyri milióny ľudí, reálny príjem ruských občanov klesol o sedem percent, veľké medzinárodné podniky z Ruska odišli a že sankcie zamedzia Rusom získavať nové technológie, čo vytvorí obrovský tlak na celú ruskú ekonomiku.
Ukrajinci sa domnievajú, že sankcie by boli viac účinnejšie, ak by sa sprísnili a odstránili sa rôzne medzery, v dôsledku ktorých má teraz Rusko z ropy a plynu oveľa vyššie príjmy než predtým. A tieto príjmy umožnili Kremľu financovať zvýšenie dôchodkov až o 20 percent.
Dettmer ďalej spomína nedávnu analýzu Yaleovej univerzity, podľa ktorej je ruská ekonomika ochromená, že „vojnu ekonomického opotrebovávania" Moskva nevyhráva.
Niektoré časti analýzy však boli spochybnené. Medzinárodný menový fond minulý mesiac totiž revidoval svoju pôvodnú ruskú prognózu na tento rok z osempercentného poklesu na šesťpercentný, pričom uviedol, že vývoz ropy a neenergetických surovín sa „drží lepšie, ako sa očakávalo“, a domáca spotreba bola napriek sankciám „odolná“. Aj iní ekonómovia teraz považujú za pravdepodobnejší pokles pod päť percent, doplnil Dettmer.
Absencia diskusie
Podľa jeho názoru zrejme chýba diskusia o rozsahu ekonomických škôd, ktoré západné sankcie spôsobujú Rusku. „V konečnom dôsledku je primárnym účelom sankcií dosiahnuť politický výsledok - buď presvedčiť Putina, aby odstúpil, alebo aby ho zbedačení Rusi zosadili," napísal Dettmer.
Priznal však, že v súčasnosti neexistujú náznaky o tomto smerovaní. A dejiny kolektívnych medzinárodných sankcií neponúkajú veľa nádeje. Sankcie sa používajú čoraz častejšie od 20. rokov, ale so zmiešanými výsledkami. Častejšie boli účinné proti menším štátom. Dokonca aj v najlepšom prípade môže trvať celé roky, kým sankcie budú mať nejaký politický účinok.
Dettmer v závere svojho článku konštatuje, že jediná cesta, ako môže Ukrajina uspieť, spočíva zrejme v lepšom vyzbrojení, „pričom Západ by dodal Kyjevu modernejšie vybavenie - a tiež v oveľa väčšom množstve".
Ďalšie dôležité správy
