Chorvátsko zakázalo srbskému prezidentovi Aleksandarovi Vučičovi súkromnú návštevu bývalého koncentračného tábora Jasenovac, kde počas druhej svetovej vojny zomrelo veľké množstvo Srbov. Belehrad reagoval protiopatreniami.
Tábor Jasenovac zriadil v roku 1941 ustašovský režim, ktorý kolaboroval s nacistickým Nemeckom. Tento režim v Chorvátsku počas druhej svetovej vojny prenasledoval a zavraždil státisíce Srbov, Židov, Rómov i chorvátskych odporcov fašizmu. Odhady počtov srbských obetí za necelé štyri roky existencie tábora sa pohybujú od niekoľko desiatok tisíc po 700-tisíc.
Šéf chorvátskej diplomacie Gordan Grlič Radman uviedol, že srbská strana cestu prezidenta neohlásila a že sa o nej chorvátske úrady dozvedeli „neoficiálnou cestou". Postup Belehradu označil za porušenie protokolu. „Chorvátsko nebolo informované, pre Chorvátsko je to neprijateľné a považujeme to za nedobrý úmysel, ktorý nemal čo robiť s pietou," citovala Grliča Radmana agentúra HINA.
Za „antieurópske a anticivalizačné" naopak označil rozhodnutie Záhrebu srbský minister zahraničia Nikola Selakovič. Belehrad podľa neho prijme rozhodnutie o vlastných protiopatreniach. Kancelária srbského prezidenta oznámila, že Vučič sa k incidentu vyjadrí v pondelok, na Instagrame však už dnes prezident napísal, že srbský národ „nikdy nezabudne".
Minister vnútra Aleksandar Vulin podľa agentúry Tanjug oznámil, že všetci oficiálni zástupcovia chorvátskeho štátu budú musieť odteraz vopred hlásiť svoje cesty do Srbska a riadne ich zdôvodniť. Držitelia služobných či diplomatických pasov budú tiež pri pobyte v Srbsku spadať pod „zvláštny režim kontroly".
Vyhlásenie nezávislosti Chorvátska v roku 1991 vyvolalo v krajine konflikt medzi chorvátskymi silami a srbskými separatistami podporovanými Belehradom. Do roku 1995 si vojna vyžiadala vyžiadal 20.000 mŕtvych. Vzťahy medzi Belehradom a Záhrebom sú odvtedy napäté a oscilujú medzi čiastkovým otepľovaním a novými roztržkami.
Ďalšie dôležité správy
