Chlórované kurčatá či GMO kukurica. Trump tlačí do Európy produkty, ktoré nespĺňajú normy EÚ

Americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi udiera do očí 198-miliardový európsky obchodný prebytok s USA, ktorý sa od nástupu do úradu snaží znížiť. Po uvalení 25-percentných ciel na európsku oceľ a hliník požaduje od EÚ zvýšenie dovozu amerických áut, fosílnych palív, zbraní, farmaceutík – a najnovšie aj poľnohospodárskych produktov.

„Európa naše poľnohospodárske produkty prakticky neberie. Oni od nás nechcú nič, my od nich berieme všetko – obrovské množstvá potravín,“ sťažoval sa D. Trump novinárom na Floride, pričom upozornil na 18-miliardový deficit USA v agropotravinovom obchode s EÚ.

Kým požiadavky na zvýšený dovoz amerických áut, energetických surovín či zbraní sú síce citlivé, ale technicky uskutočniteľné, zvýšenie dovozu potravín je takmer nemožné. Bránia tomu hlboké rozdiely v hygienických normách, trhových zvyklostiach a politických prioritách, uvádza portál Politico.

Colné sadzby medzi EÚ a USA sú pri väčšine agropotravín nízke alebo nulové – napríklad tvrdý alkohol nemá clo vôbec, na víno a obilniny sa vzťahuje len niekoľkopercentná sadzba a na ovocie, zeleninu či spracované potraviny clo dosahuje päť až 10 percent. Výnimkou sú mliečne výrobky a bravčové mäso, kde EÚ uplatňuje clo nad 20 percent. Ani tu však americkí producenti nemajú veľké šance – Nemecko a Španielsko patria medzi najväčších exportérov týchto produktov.

Problém tkvie v rozdielnom charaktere poľnohospodárstva. Americké farmy sú v priemere desaťkrát väčšie než európske a orientujú sa na masovú výrobu základných komodít – sóje, kukurice, pšenice či hovädzieho mäsa. Naproti tomu Európa stavia na regionálnych špecialitách a produktoch s pridanou hodnotou.

EÚ má päťkrát viac chránených zemepisných označení (tzv. GI) než USA. Vďaka nim dokáže z bežných surovín vytvárať prémiové produkty, ako napríklad parmezán, prosciutto alebo šampanské. Tento model je síce z pohľadu veľkoprodukcie nevýhodný, no zabezpečuje európskym potravinám vyššiu atraktivitu na svetových trhoch.

Naopak, americké potraviny často nevyhovujú európskym spotrebiteľom, ktorí ich vnímajú ako príliš tučné, presolené, presladené alebo alkoholické.

„Ak sa pozriete na zloženie exportovaných produktov, rozdiel je zrejmý,“ vysvetľuje bývalý hlavný vyjednávač EÚ pre poľnohospodársky obchod John Clarke. „Európa vyváža hlavne luxusné tovary – víno, destiláty, syry, olivový olej – kým USA ponúkajú suroviny ako sója, kukurica či mandle. Tie majú prirodzene nižšiu hodnotu na jednotku.“

Hygienické normy EÚ sa dajú považovať za neprekročiteľnú hranicu pre amerických výrobcov. Brusel uplatňuje princíp predbežnej opatrnosti – ak existujú pochybnosti o bezpečnosti výrobku, jeho predaj sa automaticky zakazuje. Naopak, americký prístup je benevolentnejší: ak nie je preukázaná škodlivosť, produkt môže na trh.

Výsledkom je množstvo rozdielov v hygienických normách EÚ a USA:

• Hormónmi ošetrené hovädzie mäso je v EÚ zakázané. Americkí exportéri môžu ročne vyviezť 35-tisíc ton hovädzieho v rámci špeciálnej kvóty.

• Chlórom umyté kurčatá, bežné v USA, sú v EÚ zakázané pre výskyt niektorých antimikrobiálnych látok.

• Geneticky modifikovaná kukurica čelí v EÚ prísnym povoleniam a povinnému označovaniu, čo odrádza spotrebiteľov.

• Pesticídy. Viac než 70 pesticídov zakázaných v EÚ sa stále bežne používa v americkom poľnohospodárstve – vrátane chlorpyrifosu, spájaného s poškodením mozgu detí, či paraquatu, ktorý zvyšuje riziko Parkinsonovej choroby.

Treba ešte pripomenúť, že v minulom roku Európu zaplavili masívne poľnohospodárske protesty. Farmári kritizovali lacné dovozy z Ukrajiny a krajín Mercosuru, kde platia uvoľnenejšie normy pre pesticídy a živočíšnu výrobu.

Poľsko, Maďarsko a Slovensko stále blokujú dovoz ukrajinského obilia napriek tomu, že je to v rozpore s pravidlami EÚ. Brusel namiesto konfrontácie s členskými štátmi reagoval ústupkami a sľubmi na ochranu domácich farmárov.

Ak by EÚ ustúpila Trumpovmu tlaku a povolila väčší dovoz amerických potravín, vyvolalo by to ďalšiu vlnu protestov. To by mohlo ovplyvniť blížiace sa voľby v Poľsku, Rumunsku a vo veľkých agrokrajinách ako Francúzsko, Taliansko či Španielsko, konštatuje ešte Politico.

Ďalšie dôležité správy