Elon Musk sa pripravuje na najdôležitejší štart produktu vo svojej kariére. Tento raz nejde o oblasť raketovej vedy, ale operáciu mozgu, píše agentúra Bloomberg.
Spoločnosť Neuralink hľadá dobrovoľníka pre svoju prvú klinickú skúšku na ľuďoch. To znamená, že hľadá niekoho, kto by bol ochotný nechať si chirurgom odstrániť časť lebky a vložiť do mozgu sériu elektród a ultratenkých vodičov. Chýbajúci kúsok lebky následne na niekoľko rokov nahradí výkonný minipočítač o veľkosti 25-centovej mince. Jeho úlohou bude čítať a analyzovať mozgovú aktivitu dobrovoľníka a potom tieto informácie bezdrôtovo odosielať na disk vybraného laptopu alebo tabletu.
Nenahraditeľný robochirurg
Ideálnym kandidátom by bol dospelý človek mladší než 40 rokov trpiaci paralýzou všetkých štyroch končatín. Takémuto pacientovi by chirurg vložil implantát od Neuralinku do tej oblasti mozgu, ktorá zodpovedá za pohyb rúk, zápästia a predlaktia.
Cieľom je ukázať, že zariadenie dokáže bezpečne zhromažďovať užitočné údaje z mozgu pacienta, čo je kľúčovým predpokladom pre naplnenie ambícií spoločnosti. Neuralink dúfa, že sa mu v blízkej budúcnosti podarí zmeniť myšlienky na príkazy, ktorým bude rozumieť počítač.
Počas operácie je prioritou zabrániť krvácaniu či vytvoreniu zjazveného tkaniva v mozgu pacienta. Neuralink práve z tohto dôvodu postavil vlastného chirurgického robota. Po tom, čo chirurg z mäsa a kostí urobí v lebke pacienta dieru, je na robotovi, aby do mozgu zaviedol elektródy s vodičmi, ktoré Neuralink nazýva vláknami.
Robot pomocou špeciálnej ihly postupne implantuje 64 vlákien, ktorých hrúbka je päť mikrónov, čo je jedna štrnástina hrúbky ľudského vlasu. Práve z tohto dôvodu by sa o tak náročnú procedúru nemohol pokúsiť žiadny živý chirurg.
Zlyhanie je neprípustné
Musk ešte ani raz počas kariéry nečelil tak obrovskému tlaku, pokiaľ ide o úspech nového produktu. Tesle trvalo niekoľko rokov, kým sa jej podarilo spustiť masovú výrobu elektromobilov. Firma SpaceX zas bola svedkom toho, ako jej prvé tri rakety pri odpale vybuchli.
Pokiaľ ide o ľudský mozog, takéto zlyhanie si miliardár nemôže dovoliť. „Prvé tri pokusy si nemôžeme dovoliť pokaziť. Tu nemáme na výber,“ povedala Shivon Zilisová, riaditeľka špeciálnych projektov v Neuralinku.
Niektorí neurovedci si myslia, že Muskova firma novú technológiu propaguje až prehnane. Skupiny na ochranu práv zvierat ju zas obvinili z krutého zaobchádzania s opicami, prasatami a inými cicavcami, na ktorých Neuralink doposiaľ implantáty testoval. Aj Muskovo správanie na sociálnych sieťach vyvoláva pochybnosti, či je tým pravým kandidátom na masovú výrobu zariadení na ovládanie mysle.
Všetky tieto obavy sú síce oprávnené, no klinické skúšky implantátu od Neuralinku preto nie sú o nič menej vzrušujúcou správou. Spoločnosť má našliapnuté vytvoriť najvýkonnejší a najelegantnejší mozgový implantát všetkých čias. Ak bude zariadenie fungovať podľa predstáv, budúce verzie by mohli zázračným spôsobom zlepšiť životy miliónov ľudí trpiacich ochrnutím, Lou Gehrigovou chorobu či stratou sluchu a zraku.
Musk založil spoločnosť Neuralink v roku 2016 spolu so siedmimi vedcami a 100 miliónmi dolárov z vlastného vrecka. Jeho investíciám a veľkým sľubom neodolali ani poskytovatelia rizikového kapitálu. Firme sa odvtedy podarilo získať vyše 500 miliónov dolárov vo forme investícií vrátane 280 miliónov dolárov v tomto roku.
Proces plný výziev
Moderná história mozgových implantátov má vďaka technologickému pokroku korene v 90. rokoch 20. storočia. Myšlienky spôsobujú, že sa neuróny aktivujú v konkrétnych vzorcoch, ktoré sú do určitej miery konzistentné. Zhruba tie isté neuróny sa aktivujú v situácii, keď človek myslí na pohyb rúk a prstov bez ohľadu na to, či nimi reálne dokáže fyzicky pohnúť alebo nie.
To isté platí aj pre reč. Pri pomyslení na rozprávanie konkrétnych písmen či slov sa aktivujú rovnaké neuróny, ako keby ich človek naozaj vyslovil. Špeciálne navrhnutý špičkový počítač by mal byť schopný rozpoznať tieto myšlienky a teoreticky rozprávať za ľudí, ktorí o túto schopnosť prišli.
Výzvou je odhaliť spojenie medzi konkrétnym slovom a konkrétnymi neurónmi a zostaviť akýsi neurónovo-jazykový slovník. To si bude vyžadovať obrovské množstvo dát o mozgových signálových vzorcoch mnohých ľudí.
Aby vedci získali čo najčistejšie signály, potrebujú senzory umiestniť čo najbližšie k neurónom. Niektorí výskumníci sa pokúšali vyhnúť operácii a rozhodli sa zariadenia namiesto vkladania do mozgu umiestniť na hlavu pacienta. Tým sa ale vzdialenosť medzi čipom a neurónmi zvýšila a skresľovala výsledky. Najpresnejšie údaje zvyčajne pochádzajú z elektród umiestnených priamo vedľa mozgových buniek.
„Naším dlhodobým cieľom je mať túto technológiu k dispozícii pre miliardy ľudí a odomknúť ňou ľudský potenciál a prekročiť biologické schopnosti,“ povedal na margo implantátov DJ Seo, spoluzakladateľ a viceprezident pre inžinierstvo spoločnosti Neuralink.
Ďalšie dôležité správy
