Obchodná kariéra Garyho Stevensona sa začala na Londýnskej škole ekonómie, kde spolu s deťmi svetovej elity študoval matematiku a ekonómiu. Keďže bol skôr z chudobnejších pomerov, dobre chápal, aké sú peniaze pre dobrý život dôležité. „Chcel som byť milionárom. Kariéra v Citibank sa mi zdala najrýchlejšou cestou k dosiahnutiu tohto cieľa, a diplom z LSE mal byť mojím spôsobom ako sa tam dostať,“ prezradil pre Telegraph ekonóm, ktorý sa v roku 2011 stal najziskovejším obchodníkom Citibanky.
Keď si však začal podávať žiadosti o stáže, bolo zrejmé, že ostatní kandidáti sa na svoju vytúženú príležitosť pripravovali už od štyroch rokov. Všetci absolvovali túru naprieč Saharou alebo viedli program pre mladých pod záštitou OSN. Stevensonov životopis obsahoval zmienky o tom, že kedysi spolužiakom predával marihuanu a že si dva roky privyrábal ako upratovač pre nábytkársku firmu DFS.
Cesta na vrchol
Jedného dňa sa mu počas školy prihovoril študent z vyššieho ročníka. „Citibank organizuje udalosť s názvom Hra na obchodovanie. Víťaz získa stáž v banke. Matematika ti ide, mal by si ísť,“ povedal Stevensonovi, ktorý bol presvedčený, že ju dokáže vyhrať. Jeho predpoveď vyšla a nádejný ekonóm sa čoskoro mohol pýšiť novou stážou.
Šéfom mu vtedy bol iba 28-ročný Caleb a Stevenson si dal záležať, aby sa od neho naučil čo najviac, pretože bol jeho kľúčom k miliónom. V roku 2008 sa mladík stal plnohodnotnou súčasťou Citibanky.
Stevenson mal zrazu toľko práce, že sa po príchode do kancelárie zabúdal vyzliecť z cyklistického oblečenia, ktoré mal na sebe. Každý deň vstával o pol šiestej ráno a musel si prečítať okolo 500 emailov. Jeho pracovná stanica bola čistý chaos. V dni, keď sa mu podarilo vyobchodovať veľký zisk, zvykol z reproduktorov púšťať reggae hudbu. Stevenson mal iba 24 rokov, keď sa stal kráľom oddelenia a jedným z najväčších obchodníkov sveta.
Podlé vyhrážky
Jedného dňa sa ale ekonóm rozhodol, že je čas zo Citibanky odísť. Problémom bolo, že k nej bol stále pripútaný bonusmi. Časť mu síce bola vyplatená vopred, no zvyšok dostával po častiach. Štvrtinu v roku 2013, ďalšiu o rok neskôr, tretiu v roku 2015 a poslednú znovu o rok neskôr. Ak by skončil okamžite, o peniaze by prišiel.
V januári 2013, keď dostal bonus v hodnote zhruba 1,26 milióna dolárov, požiadal Caleba o stretnutie. Stevenson mu počas neho oznámil, že odchádza pracovať pre charitu. „Povedal, že ho to mrzí, ale banka nechce, aby som odišiel,“ zaspomínal si na jeho reakciu obchodník.
O dva týždne ho Caleb kontaktoval znova. V tom čase mu banka dlhovala približne dva milióny libier. Šéf informoval Stevensona o tom, že ak chce, môže odísť, no peniaze ostanú banke. Mladík to teda bral ako vyhlásenie vojny. Netrvalo dlho a Caleb si s ním vo februári 2013 dohodol večeru, kde ho varoval, že mu firma dokáže veľmi ľahko zo života urobiť peklo.
Caleb mu následne vyrozprával príbeh jedného z úspešných obchodníkov, ktorý sa takisto rozhodol odísť: „Bol to múdry chlap. Mladý. Presne ako ty. Ale mal jeden vážny problém – myslel si, že môže odísť. Nerozumel ale tomu, ako to funguje. Zástupcovia banky prekontrolovali všetky jeho obchody, jeho históriu textových správ, podarilo sa im nájsť veci, ktoré nemal robiť.“
Nešlo o nič závažné, no firma zamestnanca aj tak hnala pred súd. Prípad sa ťahá roky a obchodník ním premrhal najlepšie roky života.
„Našťastie som bol čistý, bol som o tom presvedčený. Čím viac ale Caleb hovoril o prípade, začal som mať pochybnosti. Koľko obchodov som urobil? Milióny. O každom existujú záznamy. Vždy si mohli niečo vymyslieť,“ prezradil svoje obavy Stevenson.
Onedlho nato mu jedna z amerických charít ponúkla prácu s tým, že by mohol pracovať z Londýna. Stevensonov odchod ale najprv musela odobriť Citibanka, ktorá mu žiadosť dvakrát zamietla. Obchodníka unavovalo čakanie, a tak začal kolegom aj generálnemu riaditeľovi každý deň posielať šialené emaily, kde ich oslovoval inovatívnymi prezývkami, rozprával o tom, čo Caleb robí, a rozprával príhody, ktoré nedávali žiadny zmysel.
O dva týždne si ho do kancelárie konečne zavolal vedúci oddelenia ľudských zdrojov. „Nemôžem vám povedať, o čom sme diskutovali. Keď mi ale nakoniec podal ruku, vedel som, že som slobodný,“ uzatvoril svoj šialený príbeh Stevenson.
Ďalšie dôležité správy
