Talianske mesto Ravenna je známe nielen starovekými kostolmi a hrobom básnika Danteho, ale aj dlhoročnou tradíciou v oblasti výroby ocele a hnojia. Turisti miestne závody obchádzajú aj napriek tomu, že držia ekonomiku nad vodou. A nielen ju, ale aj desaťtisíce zamestnancov, ktorí v nich pracujú. Otázka znie, ako dlho im to ešte vydrží.
Regulačné orgány po celej Európe totiž tlačia na priemyselné závody, aby znížili emisie skleníkových plynov. Talianske nie sú výnimkou, pričom sa čoraz viac obávajú, že budú musieť vinou rastúcich nákladov svoje brány nadobro zatvoriť. „Veľmi sa bojíme o budúcnosť nášho priemyslu. Musíme dosiahnuť cieľ v oblasti znižovania emisií CO2, no chceme to urobiť bez zničenia podnikov,“ prezradil denníku New York Times starosta Ravenny Michele De Pascale.
Ambiciózny nový zberač
Taliansky energetický gigant Eni presadzuje plán, ktorý môže podľa starostu pomôcť zachovať ťažký priemysel v regióne. Chce vytvoriť sieť potrubí na zachytávanie oxidu uhličitého, ktorý firma následne uskladní do starých rezervoárov zemného plynu.
Eni pracuje na podobných projektoch aj v iných častiach Európy, no najmä vo Veľkej Británii, kde rozsiahle ropné a plynové polia poskytujú obrovské množstvo potenciálneho úložného priestoru. Iniciatívy na zachytávanie uhlíka prebiehajú aj v Spojených štátoch, pričom ich cieľom je znížiť emisie z ťažby ropy a zemného plynu.
Generálny riaditeľ Eni Claudio Descalzi plánuje zberač priemyselného znečistenia premeniť na samostatnú jednotku, ktorá by mohla prilákať nových ziskuchtivých investorov. Prechod na čistejšiu energiu bude podľa neho úspešný len vtedy, ak umožní vznik udržateľných podnikov. „V opačnom prípade zlyhá, pretože zdroje sú obmedzené a peniaze páliť nemožno,“ dodal.
Zapojenie Francúzska
Eni prevádzkuje okolo 50 ropných plošín v Jadranskom mori. Firma plánuje uskladniť odčerpaný oxid uhličitý do prázdnych zásobníkov plynu, ktoré budú slúžiť ako obrovské špongie. Spoločnosť zainvestovala približne sto miliónov eur do ich úprav s cieľom odstrániť zhruba polovicu množstva CO2 emitovaného zo závodu na spracovanie zemného plynu v neďalekom prímorskom meste Casalborsetti.
Eni plánuje čoskoro začať posielať odčerpaný oxid uhličitý cez nový vrt do plynového poľa vzdialeného necelých 20 kilometrov od pobrežia Ravenny a nachádzajúceho sa v hĺbke tritisíc metrov pod morským dnom. Ak prvá fáza prebehne hladko, firma prejde k rozsiahlejšiemu plánu, ktorý bude spočiatku stáť až 1,5 miliardy eur. Na sieť potrubí by sa následne napojili aj závody iných veľkých znečisťovateľov z Talianska a možno aj Francúzska. Ročne by týmto spôsobom mohlo dôjsť k odčerpaniu a uskladneniu až 16 miliónov ton oxidu uhličitého.
Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu musí zachytávanie uhlíka zodpovedať za osem percent celkového znižovania emisií, ak má svet do roku 2050 dosiahnuť nulové úrovne. Objem uloženého oxidu uhličitého ale v tomto prípade bude musieť do roka 2030 stúpnuť dvadsaťnásobne na jednu miliardu ton ročne.