Ernest White II. je moderátorom cestovateľskej dokumentárnej série Fly Brother. V každej epizóde sa divákom snaží ukázať, že cestovanie je najmä o priateľstve a spoznávaní nových ľudí „Všetci chceme v živote to isté bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzame,“ dospel k záveru cestovateľ, ktorý sa s Bloombergom podelil o zopár cenných cestovateľských rád.
Talizman pre šťastie
White so sebou počas cestovania často nosí nejaký druh kameňa. Keď má so sebou kúsok zeme, dodáva mu to silu a určitý pocit pokoja. Veľmi sa mu pozdáva myšlienka, že na vytváraní sveta sa podieľajú ľudia a Zem spoločne.
Moderno-tradičné hotely
Hotel Paradox vo Vancouveri si získal Whiteovo srdce, pretože ho príjemne prekvapil. Pôsobil elegantne, no vďaka modernej technológii zároveň aj futuristicky. Personál podľa neho presne vedel, ako hostí zaujať. „Servis bol fenomenálny. Je to moderné miesto, ktoré pôsobí aj trochu staromódne,“ dodal cestovateľ, podľa ktorého treba niekedy staviť aj na menej populárne miesta.
Malé letiská
Santos Dumont v Rio de Janeiro je Whiteovo obľúbené letisko. Je malé, pekné a patrí k skoršej generácii letísk, ktoré stoja blízko miest, no majú netradičné vzletové a pristávacie dráhy. Zvyčajne sa nachádzajú na zátoke a ponúkajú skvelé výhľady. White preto radí dať im šancu a nesústrediť sa iba na frekventované letiská.
Oddych
Po príchode na nové miesto sa White snaží nájsť najbližšiu kaviareň a trochu si oddýchnuť. Hneď ako príde na hotel, si vyzuje tenisky a snaží sa upokojiť myseľ, pretože presun po letiskách býva hektický a energeticky náročný.
Slušné správanie a vľúdnosť
„Rozprávajte sa s ľuďmi. Cestovanie je pre mňa príjemnejšie, keď som milý k ostatným ľuďom,“ prezradil White. Podľa neho možno vľúdnosť preukázať aj malými láskavosťami, akým je pozdrav neznámemu alebo poprianie pekného dňa čašníkovi. „Nehovorím, že máme byť všetci hneď najlepšími kamarátmi. Hovorím, že sme v tom všetci spolu,“ dodal.
Jazyk nie je nutnosť
Jedného z najzaujímavejších ľudí svojho života stretol White v taxíku v Tadžikistane. „Snažil sa so mnou komunikovať po tadžicky a rusky, ale ja nehovorím ani jedným z týchto jazykov,“ zaspomínal si cestovateľ. Obaja muži cítili, že si budú ľudsky rozumieť, no nedokázali sa dohovoriť. Snažili sa preto komunikovať rôznymi gestami. Dopadlo to tak, že White u neznámeho muža a jeho rodiny strávil noc a pochutnal si na domácej večeri. „To všetko bez toho, aby sme si vymenili čo i len jedno anglické slovko,“ dodal.