Českým vedcom sa podarilo vyvinúť rúška a respirátory z materiálu, ktorý sa v prírode rýchlo rozloží. Tieto ochranné pomôcky vyrábajú pomocou kyseliny mliečnej, vďaka čomu je možné ich kompostovať, píše na svojom webe Technická univerzita v Liberci (TUL).
Polypropylén sa rozkladá aj stovky rokov
,,Je to látka, ktorú dôverne pozná aj naše telo. Kyselina mliečna sa nám pri väčšej námahe bežne vyplavuje zo svalov, čím bráni ich preťaženiu. Telo ju dokáže ľahko rozložiť a rovnako tak aj príroda. Po použití môžete takéto rúško pokojne hodiť na kompost," uviedol vedúci katedry materiálov z Fakulty strojné TUL Petr Louda.
Koronavírus mohol uniknúť z čínskeho laboratória, tvrdí správa amerického výskumného centra
Podľa Loudu sa polypropylén, ktorý je hlavným materiálom väčšiny bežne vyrábaných chirurgických rúšok alebo respirátorov, rozkladá v prírode desiatky až stovky rokov. S kyselinou mliečnou je to rýchlejšie, no záleží to od prostredia.
V tejto súvislosti je podľa jeho slov dôležité množstvo slnečného žiarenia, vlhkosť i pôsobenie organizmov. ,,Rúško z kyseliny mliečnej pohodené do tieňa pod kameň v lese sa tiež bude rozkladať veľmi dlho," dodal Louda.
Inšpirácia výrobou chirurgických nití
Libereckí vedci sa pri výrobe rúšok a respirátorov pomocou kyseliny mliečnej inšpirovali z oblasti medicíny, kde sa materiály na báze biodegradácie bežne používajú napríklad pri výrobe chirurgických nití.
Kyselinu polymliečnu, ktorá je z chemického hľadiska dlhším reťazcom kyseliny mliečnej, spracovávajú libereckí odborníci elektrostatickým zvlákňováním na východiskový materiál - nanotextíliu.
Vedci zo SAV hľadali vo vlakoch ZSSK nový koronavírus, nič však nenašli
,,Nanomateriál teraz vrstvíme na seba tak, aby rúška účinne filtrovali vzduch a aby sa v nich zároveň dalo pohodlne dýchať," uviedol Jiří Chvojka z fakulty textilnej TUL. Z kyseliny polymliečnej je tiež možné vyrábať aj gumičky k rúškam, čím sa redukuje ďalšie použitie plastu.
Problémom môže byť cena
Libereckí vedci z TUL pracovali na vývoji tohto ľahko rozložiteľného materiálu zhruba rok. V budúcnosti by mohli materiály, ktoré sa dokážu biologicky rozložiť, používať aj pri výrobe iných predmetov bežnej spotreby.
Z kyseliny mliečnej sa dajú napríklad ľahko vyrobiť aj nápojové fľaše ako alternatíva k PET fľašiam, ktoré sú ďalším globálnym zdrojom odpadu. Problémom je ale cena. Výroba rúška či fľaše z kyseliny mliečnej totiž momentálne stojí zhruba dvakrát toľko, ako rúško z polypropylénu či PET fľaša.
,,Cena je otázkou trhu. Pokiaľ bude po biologicky rozložiteľných materiáloch väčší dopyt, budú sa aj viac vyrábať, a tým klesne ich cena," doplnil Chvojka.
