Na energetické, petrolejárske či ťažobné firmy a banky zrejme od budúceho roku dopadne daň z neočakávaných ziskov. Dnes ju v takzvanom daňovom balíčku schválila Snemovňa. Príjmy z dane majú slúžiť na pokrytie mimoriadnych nákladov, ktoré štát bude mať v súvislosti so stanovením maximálnych cien energií. Platiť má po dobu troch rokov od budúceho roka. Jej sadzba bude predstavovať 60 percent. Návrh musí ešte schváliť Senát a podpísať prezident.
Daň bude výlučným príjmom štátneho rozpočtu
Daň prešla v podobe, v akej ju predložil minister financií Zbyněk Stanjura (ODS), iba s jedným technickým spresnením. Väčšina koaličných poslancov, ktorí vzniesli svoje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k podobe mimoriadnej dane, ich stiahla.
Daň by mala v budúcom roku vyniesť 85 miliárd korún a počíta s ňou už návrh rozpočtu na budúci rok. Ministerstvo financií odhaduje, že na kompenzáciu maximálnych cien energií bude potrebovať zhruba 100 miliárd korún. Ďalšie peniaze chce získať na odvodoch z výroby elektriny. Konečný pomer výnosov z dane a odvodov od výrobcov bude podľa Z. Stanjury závisieť od vyváženia oboch nástrojov. Dohromady by ale mali dať 100 miliárd, povedal novinárom po schválení dane.
Návrh o zdieľaní výnosov z dane s obcami a mestami
Daň bude výlučným príjmom štátneho rozpočtu. Snemovňa odmietla návrh Jany Mračkovej Vildumetzovej (ÁNO), aby sa štátny rozpočet v rámci rozpočtového určenia daní o výnos delil s krajmi a obcami. Ministerstvo financií s tým nesúhlasilo.
Ministerstvo proti návrhu na zdieľanie výnosov z dane s obcami a mestami argumentovalo tým, že podľa nariadenia EÚ má byť výnos použitý iba na vybrané účely. To možno podľa ministerstva dosiahnuť iba tým, že peniaze pôjdu výlučne do štátneho rozpočtu.
„Považujem za absolútne neférové vziať obciam, mestám a krajom niečo, na čo majú nárok,“ vyhlásila Mračková Vildumetzová. Odmietol to predseda klubu TOP 09 Ján Jakob. „Neberieme ani korunu, táto daň je mimoriadna daň a ide na mimoriadne výdavky,“vyhlásil. Poukázal na to, že výnosy z rozpočtového určenia daní sú tento rok oproti odhadom o 15 percent vyššie. Stanjura neskôr novinárom povedal, že výnos štát využije na zastropovanie cien energií, čo zahrnie aj školy či ďalšie organizácie, ktoré obce a kraje spravujú, bude sa tak týkať aj ich.
Firmy budú z dane platiť zálohy
Ministerstvo financií navrhlo daň ako šesťdesiatpercentnú daňovú prirážku za nadmerný zisk. Ten zodpovedá podľa návrhu rozdielu medzi základom dane a priemerom nákladov základu dane za posledné štyri roky navýšeného o 20 percent. Firmy, na ktoré v budúcom roku daň dopadne, budú z tejto dane platiť zálohy. Tieto zálohy sa vypočítajú podľa dane za rok 2022, ktorú ale nebudú platiť, bude slúžiť len na výpočet záloh. Pre nebankové firmy bude platiť prah dve miliardy korún takzvaných rozhodných príjmov za prvé ukončené účtovné obdobie od 1. januára 2021. Pre banky má platiť prah šesť miliárd korún čistých úrokových výnosov. Rozhodné príjmy musia pochádzať z takzvaných rozhodných činností, ktorými budú okrem bánk energetické odvetvia, napríklad ťažba uhlia, ropy i zemného plynu alebo výroba elektriny.
Do zákona sa dostala technická zmena, ktorá reagovala na pôvodný pozmeňovací návrh poslanca TOP 09 Michala Kučeru. Zo zdanenia chcel M. Kučera vylúčiť napríklad poľnohospodárske podniky prevádzkujúce bioplynové stanice, aby daň nedopadla na tie z nich, pre ktoré ide o okrajovú činnosť. Stanjura už skôr uviedol, že do rozhodných príjmov sa nebudú zahŕňať príjmy za energie dodané v skupine inému podniku na jeho spotrebu.
Daň môžu firmy previesť na spotrebiteľov
Daň z neočakávaných ziskov sa dostala do balíčka na základe Stanjurovho pozmeňovacieho návrhu. Predložil ju v druhom čítaní. Bývalá ministerka financií Alena Schillerová (ÁNO) pre to vládnu koalíciu kritizovala za nepredvídateľnosť aj za to, že čakala s riešením energetickej situácie tak dlho. Vyjadrila obavu, že v prípade bánk zaplatia túto daň klienti v podobe vyšších poplatkov, úrokových sadzbách alebo horšej dostupnosti úverov.
„Nepočula som od ministra financií uistenie, že sa tak nestane,“ povedala. Predseda klubu opozičného hnutia SPD Radim Fiala po schválení balíčka varoval, že banky budú optimalizovať svoje zisky tak, že štát nakoniec nevyberie nič.
Stanjura uviedol, že zvolený spôsob použil z časových dôvodov. Pokiaľ by išlo o samostatnú vládnu predlohu, hrozilo by, že sa ju nepodarí presadiť do konca roka. Opakovať takýto postup nechce.
Súbor daňových noviniek musí ešte posúdiť Senát
Limit pre povinnú registráciu platcov k dani z pridanej hodnoty sa od budúceho roka zrejme zvýši z terajšieho jedného milióna korún na dva milióny korún. Rovnako sa na dva milióny korún zvýši limit pre možnosť podnikateľov využiť paušálnu daň. Namiesto terajšej jednej sadzby paušálnej dane ale budú platiť tri pásma. Dnes to v takzvanom daňovom balíčku schválila Snemovňa. Vložila do neho aj návrh na zavedenie dane z neočakávaných ziskov, takzvané windfall tax. Súbor daňových noviniek musí ešte posúdiť Senát.
Balíček podporilo celkom 106 poslancov naprieč klubmi s výnimkou poslancov opozičného hnutia SPD, ktorí sa zdržali hlasovania.
K plateniu DPH sa musia zaregistrovať hlavne podnikatelia, ale aj ďalšie takzvané zdaniteľné osoby, ktorých obrat za posledných 12 mesiacov prekročil jeden milión korún. Vládny návrh počíta aj s možnosťou zrušenia registrácie pre tie osoby, ktorých obrat síce prekročil jeden milión, ale nedosiahol dve milióny Sk. Vládna predloha tiež predlžuje možnosť rýchlejších odpisov niektorých skupín podnikateľského majetku.
Predseda klubu ODS Marek Benda stiahol na základe dohody strán vládnej koalície svoj návrh, ktorý znižoval zdanenie lotérií z 35 percent na 23 percent. Koalícia sa na podpore tohto návrhu nezhodla.
Paušálna daň pre drobných podnikateľov
Paušálna daň pre drobných podnikateľov tento rok činí 5 994 korún mesačne. Na minimálne zdravotné poistné z tejto sumy pripadá 2 627 korún, minimálne sociálne poistné zvýšené o 15 percent je 3 267 korún a daň z príjmov 100 korún. Ministerstvo financií odhaduje, že vďaka zmenám by novo mohlo podmienky pre zapojenie do paušálnej dane splniť až 60-tisíc drobných podnikateľov. Tento rok ku koncu apríla paušálnu daň využívalo zhruba 82 300 živnostníkov.
Podnikatelia s paušálnou daňou majú byť novo rozdelení do troch pásiem. V prvom pásme by mali byť podnikatelia s ročným príjmom do jedného milióna korún bez ohľadu na typ samostatnej činnosti. Paušálna daň by potom pre nich mala budúci rok vychádzať zhruba 6 500 korún mesačne. V druhom pásme sú živnostníci s príjmom do 1,5 milióna korún bez ohľadu na typ činnosti. Ich daň by mala byť zhruba 16 000 korún mesačne. Tretie pásmo je určené pre podnikateľov s príjmom do dvoch miliónov korún bez ohľadu na činnosť. Tí by mali mať daň 26 00 korún mesačne.
Paušálna daň nie je povinná, ale dobrovoľná. Podľa ministra financií Zbynka Stanjury (ODS) nie je jej zmyslom zníženie daňovej záťaže, ale byrokratickej záťaže. Bývalá ministerka financií Alena Schillerová (ÁNO) ale vyslovila názor, že vládny návrh systém paušálnej dane zneprehľadňuje.
Snemovňa prijala návrh exministerkyne Schillerovej, aby sa podnikateľom v paušálnom režime vracala časť zaplateného poistného. Pôjde o situáciu, keď sa podnikateľ zaregistruje k paušálnej dani v určitom pásme, ale na konci roka zistí, že nedosiahol stanovené príjmy. Potom mu štát vráti zodpovedajúcu časť dane. Na základe návrhu Schillerovej mu bude vracať aj časť poistného na zdravotné a sociálne poistenie. Myslím si, že je to správny pozmeňujúci a doplňujúci návrh,“ komentoval ho Stanjura. Ministerstvo tento návrh podporilo.
Novela zákona o daniach z príjmov
V novele zákona o daniach z príjmov vláda tiež predlžuje do konca budúceho roka možnosť mimoriadnych odpisov majetku v prvej a druhej odpisovej skupine. Zrýchlené odpisy schválil parlament už skôr pre predminulý a minulý rok ako pomoc s dopadmi pandémie koronaviru. V tejto súvislosti sa podľa MF znížia príjmy do verejných rozpočtov v budúcom roku o 6,3 miliardy korún.
Majetok v prvej odpisovej skupine bude môcť daňovník odpísať už počas jedného roka. Ide napríklad o stroje a prístroje pre záhradníctvo alebo poľnohospodárstvo, počítače alebo napríklad ručné mechanizované nástroje. Majetok v druhej odpisovej skupine sa bude odpisovať dva roky, a to prvý rok do výšky 60 percent vstupnej ceny av druhom roku odpíše daňovník zvyšných 40 percent. Do druhej skupiny patria napríklad plastové a drevené montované stavby, monitory a projektory alebo spotrebná elektronika. Presný obsah určí príloha k zákonu o daniach z príjmov.
Na základe návrhu snemovného rozpočtového výboru Snemovňa zvýšila sumu ročných príjmov, do ktorej nemusí daňovník podávať daňové priznanie. Vláda pôvodne navrhla zvýšiť tento prah z 15 000 korún na 25 000 korún. Skupina poslancov okolo Vojtecha Munzara (ODS) však vo výbore presadila zvýšenie až na 50-tisíc korún.
Zmena zákona sa tiež dotkne poplatníkov, ktorí využívajú výhodnejšie odpisy u strojov určených na výučbu a odborné vzdelávanie av čase covidovej pandémie tieto stroje vzdelávanie neslúžili. Vtedajšia ministerka financií Schillerová im síce časť dane svojim rozhodnutím v minulosti pominula, podľa vlády ale nejde o kompletné riešenie. Preto sa do zákona vkladá, že sa podmienka vzdelávania pokladá za splnenú. Firmy, ktoré školia napríklad učňov, tak nebudú musieť dodatočne zvyšovať základ dane.
Ďalšie dôležité správy
