„Dnes sme v Černobyli oslávili úspešný záver operácie. Ide o kľúčovú etapu pred novembrom 2017, keď bude zavŕšený medzinárodný program premeny Černobyľa na bezpečné miesto neohrozujúce životné prostredie,“ uviedlo konzorcium francúzskych firiem.

Práve tie postavili gigantickú konštrukciu, vážiacu viac ako 36-tisíc ton, dlhú 162 metrov a vysokú 108 metrov. Zakryla by aj parížsky štadión Stade de France alebo newyorskú Sochu slobody.

Explózia štvrtého bloku černobyľskej elektrárne v apríli 1986 vyvolala najväčšiu katastrofu v dejinách jadrovej energetiky. Podľa niektorých odhadov rádioaktívne prvky, ktoré sa pri výbuchu dostali do ovzdušia, zasiahli až tri štvrtiny Európy, najmä však Ukrajinu, Bielorusko a Rusko.

Havarovaný reaktor potom zakryl betónový sarkofág, ktorého životnosť a hermetickosť však nesplnili očakávania.

Stavba novej pohyblivej konštrukcie, najväčšej svojho druhu na svete, začala v roku 2012. Vzhľadom na obrovské rozmery bol kryt najskôr zmontovaný do dvoch častí, ktoré sa vlani podarilo prepojiť.

The first photos of the #Sarcophagus at #NSC #Chernobyl #Ukraine @PGPImages @drmikewood pic.twitter.com/Gd1f7QrGUt

— ello (@elloo_elloo) 29. novembra 2016

Nový kryt bol zostavený 327 metrov od reaktora. O presun sa postaralo 224 hydraulických zdvihákov, ktoré konštrukciu posúvali o 60 centimetrov počas jedného „kroku“. Nová kupola má odolať aj zemetraseniu so silou až šesť stupňov.

Príčinou katastrofy černobyľskej elektrárne bola zrejme chyba personálu, ktorý sa počas testovania pravdepodobne dopustil hrubého porušenia bezpečnostných pravidiel. Podľa mnohých odborníkov mala na nešťastí podiel aj chybná konštrukcia sovietskeho reaktoru, o ktorého nedostatkoch nebola obsluha informovaná.

Okolo miesta tragédie vznikla 30-kilometrová neobývaná zóna. Rádioaktívne stroncium 90 prestane byť v zóne aktívne v roku 2214, cézium 127 v roku 2314. Izotop plutónia 239, ktorý je podľa odborníkov hlavným zdrojom černobyľského zamorenia, prestane pôsobiť za 24-tisíc rokov. Výroba elektriny v nepoškodených blokoch elektrárne skončila až v roku 2000.

Základné údaje o novom kryte havarovaného reaktora:

- Konštrukcia stála 1,5 miliardy eur a má mať životnosť sto rokov. Na financovaní sa pod patronátom Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) podieľalo 45 krajín.

- Kontrakt na výstavbu nového krytu dostalo konzorcium Novarka, ktoré tvoria francúzske stavebné firmy Vinci a Bouygues. Základy začali byť budované v septembri 2010, oficiálne bola stavba začatá v apríli 2012.

- Konštrukcia váži viac ako 36-tisíc ton (je trikrát ťažšia ako napríklad Eiffelova veža), je dlhá 162 metrov, široká 260 metrov a vysoká 108 metrov. Celková plocha opláštenia stavby (86-tisíc štvorcových metroc) predstavuje približne veľkosť 12 futbalových ihrísk.

- Stavba by mala vydržať teploty od mínus 43 stupňov do 42 stupňov nad nulou.

- Na výstavbe krytu sa podieľalo v čase najväčšieho stavebného boomu asi 1 200 zamestnancov z 27 krajín.