Ceny uránu sa dostali na maximum za 12 rokov. Podľa poskytovateľa údajov o cenách UxC stúpli ceny takzvaného žltého koláča za posledný mesiac zhruba o 12 percent na 65,50 dolárov za libru (454 gramov) a dostali sa najvyššie od havárie v japonskej elektrárni Fukušima z roku 2011, uviedol ekonomický denník Financial Times. Vlády po celom svete sa totiž začínajú znovu prikláňať k jadrovej energetike a príslušné energetické podniky sa predháňajú, aby si zabezpečili dodávky paliva.
Žltý koláč
Termín žltý koláč sa používa na označenie prvého stupňa spracovania uránovej rudy. Je to prášková forma uránu s vysokým obsahom oxidu uránu a názov je odvodený od charakteristického žltého až oranžového odtieňa tejto suroviny. Je to dôležitý vstupný materiál pre výrobu jadrového paliva.
Dopyt po uráne vo svete zvyšujú vlády, ktoré sa usilujú o energetickú nezávislosť predĺžením životnosti súčasných jadrových elektrární, a ktoré uvažujú o výstavbe nových elektrární vzhľadom na to, že ceny plynu po začatí ruskej invázie na Ukrajinu prudko vzrástli. Jadrová energia má teraz nakročené k tomu, aby sa znovu stala dôležitým zdrojom, pretože vlády v rámci boja proti zmene klímy hľadajú zdroje bezuhlíkovej energie.
Záujem o jadrovú energiu prudko znížila jadrová katastrofa vo Fukušime, po havárii klesol dopyt po uráne aj jeho ceny. To spôsobilo, že sa nerealizovali novoťažobné projekty, čo vytvorilo základ pre vyššie ceny v súčasnosti. Tlak na ceny potom zvýšil politický prevrat v Nigeri, ktorý má na globálnej produkcii uránu zhruba štvorpercentný podiel. Navyše kanadská firma Cameco, ktorá je druhým najväčším producentom uránu na svete, tento mesiac znížila celoročný výhľad produkcie pre problémy v bani a spracovateľskom závode v Kanade.
Ceny sú však stále ešte ďaleko od úrovne 73 dolárov za libru, kde boli pred haváriou vo Fukušime. Po havárii bol trh s uránom viac ako desať rokov prezásobený, pretože Japonsko a Nemecko začali svoje jadrové elektrárne vyraďovať z prevádzky.
Obchodník spoločnosti WMC Energy Per Jander uviedol, že rast ceny spôsobujú predovšetkým energetické spoločnosti, nie investori. V nasledujúcich rokoch podľa neho nastane kríza, pretože odvetvie sa vracia na úroveň pred Fukušimou a vzhľadom na tempo rozvoja jadrovej energie vo svete na čele s Čínou túto úroveň prekročí.
Ceny ešte porastú, vyplýva z odhadov
Minulý týždeň Svetová jadrová asociácia výrazne zvýšila odhad podielu jadrovej energie na celosvetovej produkcii elektriny a dopytu po uráne. Odhaduje, že do roku 2040 by mohlo byť viac ako 140 reaktorov v prevádzke dlhšie, ako sa predtým čakalo. V prevádzke pritom budú aj malé modulárne reaktory s výkonom 35 gigawattov. To si bude vyžadovať otvorenie nových baní, aby sa uspokojil dopyt po uráne, ktorý sa zdvojnásobí na 130-tisíc ton ročne.
Dodávky jadrového paliva tiež negatívne ovplyvnila vojna na Ukrajine. Rusko totiž zohráva zásadnú úlohu pri premene a obohacovaní uránu. „Už nejaký čas existuje nerovnováha medzi ponukou a dopytom, ktorý teraz ešte prehĺbila geopolitika,“ uviedol riaditeľ maklérskej spoločnosti Ocean Wall Nick Lawson. Predpovedá, že cena uránu by do roku 2025 mohla vzrásť na 200 dolárov za libru.