Celosvetový dopyt po zlate sa vlani zvýšil o tri percentá na rekordných 4 899 ton. Prispel k tomu najmä silný dopyt na mimoburzovom trhu, ale aj nákupy centrálnych bánk. V tomto roku sa očakáva ďalší rast, keďže americký Federálny rezervný systém sa chystá znížiť úrokové sadzby, čo by mohlo podporiť ceny zlata.
Hlavný analytik Svetovej banky pre zlato Joseph Cavatoni uviedol, že súčasná situácia naznačuje že centrálne banky rozvíjajúcich sa krajín budú často investovať do zlata. Čína a Poľsko by mohli zaujať významné pozície medzi hlavnými kupujúcimi tohto drahého kovu.
Údaj o dopyte zahŕňa zlato určené na investície, šperky, mince, nákupy centrálnych bánk, fondy obchodované na burze (ETF) a predaj zlata mimo burzy. Analytik dodal, že na mimoburzovom trhu investujú do zlata rôzni účastníci vrátane štátnych investičných fondov a majetných jednotlivcov.
Cena zlata vlani vzrástla o 13 percent a začiatkom decembra dosiahla rekordnú úroveň 2 135,39 dolára za trójsku uncu, k čomu prispela ekonomická a politická neistota, geopolitické napätie, ako aj očakávania, že Fed už chce znížiť úrokové sadzby po prudkom sprísnení menovej politiky zameranej na kontrolu inflácie. Investori zvyčajne siahajú po zlate v čase znižovania úrokových sadzieb, keď klesajú výnosy štátnych dlhopisov a oslabuje sa aj dolár. Joseph Cavatoni odhaduje, že cena zlata by sa v tomto roku mohla dostať nad 2 200 dolárov za uncu.
Mimoburzové zlato
Dopyt po mimoburzovom zlate vlani vzrástol o 753 percent, čo je najviac minimálne od roku 2011, vyplýva z údajov Svetovej banky pre zlato. Joseph Cavatoni očakáva, že investori budú v tomto roku pokračovať v nákupe zlata, a to rýchlejším tempom ako vlani, najmä v dôsledku očakávaného zníženia úrokových sadzieb v USA.
Čisté nákupy centrálnych bánk v minulom roku predstavovali 1 037 ton. Nákupy tak zostali vysoké, hoci v porovnaní s rekordným rokom 2022 klesli o 45 ton. Očakáva sa, že v tomto roku centrálne banky nakúpia viac ako 500 ton zlata.
Záujem o zlaté šperky
Dopyt po šperkoch zostal vlani stabilný na úrovni 2 093 ton. Podľa analytikov spomalenie hospodárskeho rastu a vysoké ceny začínajú mať negatívny vplyv na dopyt po šperkoch. Jediným svetlým bodom by mohla byť India, ktorá je druhým najväčším spotrebiteľom zlata na svete. Očakáva sa, že po minuloročnom poklese na 748 ton sa tam dopyt v nasledujúcich dvoch rokoch zvýši na 800 až 900 ton. V Číne dopyt po zlatých šperkoch pravdepodobne zostane stabilný, keďže spotrebitelia sa snažia využívať zlato ako bezpečné aktívum v čase, keď domáca mena oslabuje a výhľad čínskeho hospodárstva je neistý.
Produkcia zlata sa vlani zvýšila o jedno percento na 3 644 ton. Nedosiahla však rekordný rok 2018. Celková ponuka zlata sa vďaka recyklácii zvýšila o tri percentá na 4 898,8 tony.