Jeden reportér venezuelskej televízie umiestnil videozáznam dnešného stretnutia oboch politikov na internet. Je na ňom vidieť, ako si uvoľnene uprostred davu hostí niekoľkokrát stlačia ruku a krátko spolu hovoria. Stretnutie z bezprostrednej blízkosti prizeral generálny tajomník OSN Pan Ki-mun a kubánsky minister zahraničia Bruno Rodriguez. Biely dom uviedol, že stretnutie bolo neformálne a že štátnici neviedli žiaden závažný rozhovor.

Obama sa má s Castrom, s ktorým sa osobne stretol prvýkrát na pohrebe bývalého juhoafrického prezidenta Nelsona Mandelu v decembri 2013, ešte raz zísť neskôr v priebehu dneška. USA aj Kuba vnímajú summit ako ďalší krok k zlepšeniu vzťahov, o čom svedčí aj štvrtková panamská schôdzka šéfov diplomacie oboch krajín, ktorí ju označili za veľmi plodnú.

Podľa niektorých pozorovateľov by Obama počas summitu mohol oznámiť vyčiarknutie Kuby z amerického zoznamu štátov podporujúcich terorizmus, o ktoré Havana veľmi usiluje. Na zoznam sa Kuba dostala v roku 1982 najmä kvôli podpore baskickej separatistickej organizácie ETA a kolumbijských povstalcov z hnutia FARC (Revolučné ozbrojené sily Kolumbie). To, že sa Kuba stále nachádza na zozname, je zásadnou prekážkou na ceste k normalizácii vzťahov medzi oboma krajinami a na opätovné otvorenie ich ambasád.

Kubánska delegácia je vôbec prvýkrát na v poradí siedmom celoamerickom summite, ktorý sa bude zaoberať množstvom tém od podpory demokracie v regióne až po ochranu životného prostredia. Po slávnostnom začatí akcie sa pozvaní najvyšší predstavitelia schádzajú k oficiálnej večeri.

Odsúdená aj americká intervencia

Obama sa stretol v piatok krátko pred začatím summitu s niekoľkými kubánskymi disidentmi, ktorých ubezpečil, že USA stoja po ich boku. „Vzhľadom k tomu, že Spojené štáty začínajú novú kapitolu vzťahov s Kubou, dúfame, že to vytvorí prostredie, v ktorom sa zlepší život kubánskeho ľudu,“ povedal americký prezident. Zároveň dodal, že nejde o to, že by to presadzovalo USA, ale že by samotní Kubánci zo všetkých skupín obyvateľstva mali „kvôli svojmu talentu, vynaliezavosti a túžbam“ spolu komunikovať a rozhodnúť, aká je najlepšia cesta k ich prosperite.

Médiá tiež zaznamenali výrok amerického prezidenta týkajúci sa Latinskej Ameriky, ktorý predniesol aj pred začiatkom summitu: „Časy, kedy sme si tak často mysleli, že Spojené štáty môžu beztrestne intervenovať, sú preč," vyhlásil. Pripomenul tak obdobie 20. storočia, kedy USA podporovalo vojenské režimy alebo aspoň ozbrojený odpor v Latinskej Amerike alebo vojensky priamo intervenovali, ako napríklad v roku 1989 v Paname, kde zvrhli režim generála Manuela Noriega.

Na túto udalosť upozornil v piatok venezuelský prezident Nicolás Maduro, keď po prílete ihneď navštívil pamätník obetí invázie USA do Panamy a vyhlásil, že by k niečomu podobnému už nemalo dôjsť. N. Maduro po predchádzajúcich ostrých vyhláseniach na adresu Washingtonu povedal, že by v Paname mohlo dôjsť k obratu k lepšiemu.

Medzi USA a Venezuelou tlie diplomatický spor kvôli Obamovmu výroku, ktorý označil ľavicou ovládanú juhoamerickú krajinu za ohrozenie bezpečnosti Spojených štátov. Biely dom tento týždeň prezidentov nezvyčajne tvrdý prístup miernil. N. Maduro však na mieste uvítali aj protesty Venezuelčanov žijúcich v panamskom exile, a to búchaním do hrncov. V Paname žije veľká komunita Venezuelčanov, ktorí utiekli pred režimom N. Madurovho predchodcu Huga Cháveza.