Spoločnostiam ako je Google už podľa neho nemôže byť dovolené pôsobiť mimo prísny dohľad úradov. R. LaJeunesse vo svojom príspevku na webe Medium komentuje najmä vývoj v prístupe svojho bývalého zamestnávateľa k Číne. Vyhľadávač Google je v tejto krajine od roku 2010 nedostupný, lebo jeho prevádzkovateľ sa predtým rozhodol, že už nebude cenzurovať výsledky vyhľadávania podľa požiadaviek Pekingu.


„Pobúrilo ma, keď som sa v roku 2017 dozvedel, že spoločnosť začala postupovať vpred s vývojom novej verzie cenzúrovaného vyhľadávacieho produktu pre Čínu s krycím menom Vážka (dragonfly),“ opisuje R. LaJeunesse, ktorý viedol oddelenie Googlu pre medzinárodné vzťahy od roku 2012.

Zlomovým okamihom pre neho vraj bol december 2017, kedy vedenie ohlásilo zriadenie pekinského centra pre vývoj umelej inteligencie. „To ma totálne zaskočilo a jasne mi ukázalo, že už som nemal schopnosť ovplyvňovať početné vývojárske projekty a dohody, o ktoré sa spoločnosť snažila,“ napísal.

Následne sa vraj snažil presadiť iniciatívu, s ktorou by sa Google verejne prihlásil k istým princípom týkajúcich sa ľudských práv, „vysokí riadiaci pracovníci“ ale vždy našli  „výhovorku“. R. LaJeunesse bol vraj v interných diskusiách okolo Dragonfly vytláčaný „na striedačku“ a uvedomil si, že „spoločnosť nikdy nemala v pláne zabudovať ľudskoprávne princípy do svojich podnikateľských a produktových rozhodnutí“. „V momente, kedy mal Google upevniť svoj záväzok ohľadom ľudských práv, rozhodol sa namiesto toho pre honbu za väčšími ziskami a ešte vyššou cenou akcií,“ dodal.

Hovorca Googlu v článku denníka The Washington Post (WP) reagoval slovami o „neochvejnom záväzku podporovať ľudskoprávne organizácie a snahy“. Odchod bývalého manažéra firmy bol podľa vyhlásenia dôsledkom prestavby tímu, ktorý sa staral o komunikáciu s diplomatmi či medzinárodnými organizáciami.

R. LaJeunesse napísal, že aj po „reorganizácii“ daného oddelenia boli v tíme desiatky voľných pozícií, pre neho sa ale nakoniec našla len „malá úloha“. „Odišiel som. (...) Z môjho pohľadu nebolo treba ďalších dôkazov o tom, že 'nebuď zlý' už nebolo skutočným odrazom hodnôt spoločnosti. Stalo sa len ďalším nástrojom korporátneho marketingu,“ napísal R. LaJeunesse o motte, ktoré bolo základným pilierom oznámenia Googlu pri vstupe na burzu v roku 2004 a následne sa objavovalo v zamestnaneckom kódexu.

Projekt Dragonfly po medializácii v roku 2018 vyvolal vlnu kritiky, petíciu proti nemu podľa WP podpísalo vyše 1400 zamestnancov technologického giganta. Nejde pritom o jediný podobný prípad z poslednej doby, pretože predvlani na jar tiež tisíce pracovníkov protestovali proti armádnemu projektu Maven. Google následne spoluprácu s Pentagonom nepredĺžil a z vývoja čínskej verzie vyhľadávača nakoniec tiež zišlo, hoci firma obnovenie prevádzky v najľudnatejšej krajine sveta nevylúčila.

R. LaJeunesse, ktorý pochádza zo severovýchodu Spojených štátov, po odchode z Googlu oznámil, že sa v rodnom štáte Maine bude za Demokratickú stranu uchádzať o kreslo v Senáte USA. Je si istý, že štátne inštitúcie sa musia na technologické firmy viac zamerať. „Masívnym technologickým spoločnostiam ako je Google už nemôže byť povolené pôsobiť prakticky bez vládneho dohľadu,“ napísal.