Bývalý pučista si poradil s aktivistom proti otrokárstvu

Irak sa mesiac a pol po parlamentných voľbách naplánovaných na posledný aprílový deň ocitol na pokraji rozkladu zoči-voči postupujúcim džihádistom. Ani v Líbyi nie je jasné, ako sa v stredu podarí hlasovanie o novom parlamente napríklad v bojujúcom meste Benghází či kmeňových oblastiach. V Alžírsku v apríli formálne potvrdili v úrade dlhoročného prezidenta Abdelazíza Butefliku, hoci má podlomené zdravie, takmer nerozpráva a za jeho chrbtom intrigujú vojaci a tajní.

Západoafrická Mauritánia však ponúkla v sobotu trochu iný príbeh. Tamojší prezident a bývalý pučista nechal proti sebe kandidovať medzinárodne oceňovaného protiotrokárskeho aktivistu.

Prezidentské voľby v Mauritánii Zdroj: SITA / AP

V krajine s tromi miliónmi obyvateľov, o ktorej sa nielen na Slovensku píše len veľmi málo, si prezidenta volili túto sobotu. Postavenie favorita potvrdil s oficiálnym ziskom vyše 80 percent hlasov Muhammad uld Abdal Azíz. Vládu získal vojenským prevratom v roku 2008, potom sa však stiahol z armády, v roku 2009 sa nechal zvoliť za hlavu štátu a dnes sa považuje za spojenca Západu v boji proti severoafrickej odnoži al-Kájdy. Vo voľbách 21. júna len obhajoval skonsolidovanú moc. Opiera sa aj o rastúcu ekonomiku, Mauritánia má navyše bohaté zásoby surovín (napríklad železnej rudy a ropy), hoci jej obyvatelia patria k najchudobnejším na svete.

Mauritánske voľby považovali západné médiá za vopred rozhodnuté podobne ako sýrske, egyptské alebo alžírske. Predsa sa však trochu líšili. Najväčším Azízovým súperom sa nestal žiaden nevýrazný a neznámy kandidát, ale radikálny protiotrokársky aktivista Bírám Dáh Abajd. Do volieb proti bývalému generálovi šiel ovenčený cenou OSN za ľudské práva, ktorú dostal napríklad aj Martin Luther King či Nelson Mandela.

Ohňom a disentom

Mauritánia je podľa prieskumu Global Slavery Index štátom, kde je otroctvo najrozšírenejšie na svete. Výskum odhadol počet zotročených obyvateľov na minimálne 140-tisíc. Úlohu zohráva aj komplikované etnické rozdelenie krajiny na Arabov so svetlejšou pokožkou a iné obyvateľstvo – bývalých otrokov alebo černošské etniká.

„Štatút otroka sa dedil z generácie na generáciu počínajúc ľuďmi, ktorých v histórii zajali otrokárske skupiny. Zotročení ľudia sa môžu kupovať, predávať, prenajímať alebo darovať,“ píše sa v správe Global Slavery Index 2013. Otrokárske praktiky majú v krajine dlhú históriu. Britský portál Think Africa Press uvádza, že ich tolerovali v koloniálnom období aj Francúzi ako miestny zvyk saharskej púšte. Počítali však s jeho postupným odumretím po tom, čo potlačia obchodovanie s otrokmi. Oficiálny zákaz prišiel až v 80. rokoch 20. storočia.

Kritici otrokárstva v minulosti mali na mysli predovšetkým postavenie Haratinov - kedysi tradičných otrokov. Po prepustení žili často s pôvodnými pánmi vo vzájomnej závislosti, no neskôr sa časť z nich odsťahovala do miest. Táto kategória obyvateľov tvorí 40 percent populácie Mauritánie a dnes už do nej podľa Think Africa Press nepatria len chudobní roľníci či pastieri, ale aj mestskí robotníci, učitelia, lekári a dokonca aj niektorí politici. Časť naozaj stále žije v nútených manželstvách či vo fakticky otrockom postavení. Haratinovia majú síce tmavšiu pleť, no hlásia sa k arabskej kultúre a odlišujú sa od černošského obyvateľstva z juhu krajiny, s ktorým sa dostali už aj do konfliktov.

Politici v Mauritánii riešili postavenie práve týchto bývalých otrokov už dlhší čas, no B. Abajd sa podľa Think Africa Press do veci vložil radikálnejšie a širšie. Jeho hnutie IRA vládu vinilo, že otrokárstvo podporuje, hoci formálne ho zákony trestajú desaťročným väzením. Zastával sa nielen bývalých otrokov, ale aj čierneho nearabského obyvateľstva a všeobecne chudobných a utláčaných.

Amnesty International hlásila, že B. Abajd už v roku 2011 skončil za mrežami, keď upozorňoval na osud deväť a 14-ročnej dievčiny zotročenej v rodine istej úradníčky. Aktivista tvrdil, že ho vo väzení zbili a odopreli mu ošetrenie. Ešte viac sa zviditeľnil o rok neskôr. Verejne spálil islamské právne texty, ktoré podľa neho podporovali otrokárstvo. V konzervatívnej moslimskej krajine sa ozývali volania po treste smrti, no nakoniec si odsedel „len“ štyri mesiace.

Keď sa B. Abajd pustil do kandidatúry, vymedzil sa nielen proti prezidentovi, ale aj proti mauritánskej opozícii. Zhruba desiatka opozičných politických strán prezidentské voľby bojkotovala podobne ako parlamentné voľby v novembri a decembri. Tentoraz sa k odmietaniu pridala aj miestna odnož Moslimského bratstva, strana Tavasúl. Tá sa vo vlaňajších parlamentných voľbách síce stala druhou najsilnejšou stranou, postavenie M. Azíza sa jej však nepodarilo ohroziť.

Čo to boli za voľby?

B. Abajd v sobotu podľa oficiálnych výsledkov získal necelých deväť percent hlasov. Prezidenta M. Azíza podporilo deväťnásobne viac voličov. Išlo o férovú súťaž? Presná odpoveď sa hľadá ťažko. V iných prípadoch v Afrike sa snaží túto otázku zodpovedať pozorovateľská misia Európskej únie. Napríklad egyptské prezidentské voľby skritizoval malý tím európskych pozorovateľov. Do Mauritánie však nikto z EÚ ako člen volebnej misie necestoval. Zdôvodnenie znelo, že o to požiadali miestne úrady neskoro.

Dosiaľ sa nevyjadrili ani ministerstvá zahraničných vecí USA či Francúzska, gratulácia k zvoleniu prišla len zo Španielska. To neznamená, že napríklad Francúzsko nemá s Mauritániou vzťahy. Francúzsky vojenský atašé tento pondelok dostal v hlavnom meste vyznamenanie od mauritánskeho ministra obrany pri príležitosti ukončenia misie.

M. Azíz sa snažil zbaviť imidžu pučistu a vo voľbách v roku 2009 i v týchto júnových potreboval získať či potvrdiť legitimitu. V Afrike ju už má – jeho krajina práve predsedá Africkej únii. A zapája sa do diplomatických vzťahov - aktuálne M. Azíz pomáhal sprostredkovať prímerie medzi povstalcami a vládou v susednom Mali, kde vlani vojensky zasiahlo Francúzsko. Od francúzskych médií dostal M. Azíz otázku, či B. Abajdovi nepomáhal so zberom podpisov. Prezident vyhlásil, že on osobne nie, poradcovia z jeho strany však možno áno.

Prezident hral aj o volebnú účasť. Tá dosiahla 56 percent z 1,3 milióna zaregistrovaných voličov (krajina má tri milióny obyvateľov), čo je menej ako pred piatimi rokmi. Bývalý generál to zdôvodňoval nielen opozičným bojkotom, ale aj vysokými, niekde až 45-stupňovými horúčavami. Kandidatúra B. Abajda prezidentovi pri neúčasti "klasickej opozície" vylepšila obraz v zahraničí.

Sám B. Abajd sa však sťažoval, že štátne prostriedky vo voľbách slúžili len jednému kandidátovi a tvrdil, že pre obmedzené zdroje mohol viesť kampaň len na dvoch tretinách územia. Francúzsky denník Le Monde upozorňoval, že jeho strana nie je povolená, preto kandidoval ako nezávislý. Teraz B. Abajd hovorí, že sa do ďalšieho boja pustí s dvojnásobným úsilím.

Prezident Mauritánie Muhammad uld Abdal Azíz Zdroj: SITA / AP

Staršie vydania Volieb vo svete si môžete prečítať po kliknutí na tento link