Problémom Európy je, že väčšinu kovov vzácnych zemín, bez ktorých sa prudko rozvíjajúca sa elektromobilita nezaobíde, musí dovážať. Veľkou nádejou je vznikajúci závod na okraji Sillamae, mesta s viac ako 12-tisíc obyvateľmi na severovýchode Estónska, píše agentúra Bloomberg.
Možno ešte zaujímavejšou je lokalita, keďže ide o pobrežie Baltského mora blízko ruských hraníc. Na mieste sa nachádza rádioaktívny rybník od čias, keď mesto tajne vyrábalo urán pre sovietsky jadrový priemysel až do roku 1989. Dnes sú priľahlé zariadenia domovom terminálov na skladovanie ropy a hnojív, ale aj jediným veľkým spracovateľským závodom mimo Ázie na kovy vzácnych zemín, potrebných v automobilovom priemysle.
Kanadský vlastník závodu, spoločnosť Neo Performance Materials, hovorí, že poznatky získané v odľahlom regióne v priebehu desaťročí sú teraz kľúčom k podpore európskeho priemyslu magnetov, najmä do elektrických vozidiel. Spoločnosť Neo s podporou estónskej vlády plánuje postaviť prvý európsky závod na výrobu magnetov vzácnych zemín hneď vedľa Sillamae, ktorý bude poskytovať spracované suroviny potrebné na ich výrobu.
„Pozrite sa na celé Estónsko – 1,4 milióna ľudí je veľkosť malého mesta kdekoľvek inde na svete – a napriek tomu má potenciál stať sa inovačným centrom pre kritické materiály pre celú Európu,“ povedal výkonný riaditeľ spoločnosti Neo Constantine Karayannopoulos, Toronto. Vízia môže znieť veľkolepo, ale kovy vzácnych zemín sú žiadané a je ich neuveriteľne málo. Sú súborom 17 prvkov z periodickej tabuľky a majú stovky využití, od striel až po bankovky.
Zákaz sa blíži
Najväčší slúži na výrobu neuveriteľne silných magnetov, ktoré podľa lobistickej skupiny v tomto odvetví tvoria asi 90 percent celosvetovej hodnoty trhu. Čínske spoločnosti dominujú vo výrobe, zatiaľ čo americké a európske kapacity sa v posledných troch desaťročiach scvrkli tvárou v tvár lacnejšej konkurencii.
Odvetvie elektromobilov bude v nadchádzajúcich rokoch potrebovať oveľa viac magnetov, keďže Európska únia pristúpi k zákazu spaľovacích motorov do roku 2035. Výzvou v Európe je získať suroviny a potom presvedčiť zákazníkov, že sa oplatí zaplatiť za čínske produkty vyššiu cenu, povedal Nabeel Mancheri, generálny tajomník Asociácie priemyslu vzácnych zemín v Belgicku. „V Európe panuje kapacitný problém,“ povedal a doplnil: „Magnety nie sú raketová veda. Jediným problémom je, že potrebujete úzku spoluprácu s partnermi dodávateľského reťazca."
Po covidovej pandémii, vojne na Ukrajine a blokádach Suezského prieplavu postihla západné spoločnosti obrovská nadvláda Číny nad vzácnymi zeminami. Európsky automobilový priemysel sa teraz snaží o vlastnú výrobu všetkého od polovodičov a batérií až po lítium, ale to si vyžaduje čas. Navyše, USA lákajú výrobcov dotáciami na čisté technológie v hodnote približne 370 miliárd dolárov v zákone o znižovaní inflácie.
C. Karayannopoulos povedal, že jeho spoločnosť rokuje so všetkými hlavnými dodávateľmi pohonov pre elektrické vozidlá vrátane Robert Bosch, Schaeffler Group, Siemens, Stellantis a Tesla.
Neo vyrába tantal, cér, lantán, neodým, prazeodým, všetko materiály pre automobilový priemysel, letecký priemysel, mikroelektroniku. Podľa Juriho Lynka, analytika Canaccord Genuity so sídlom v Montreale, má asi 70 percent trhu s neodýmovými magnetmi mimo Číny. Nedávno kúpili prieskumné práva na baňu v Grónsku a vlastnia aj továrne na výrobu magnetov v Číne a Thajsku.
Stačilo by na všetky elektromobily
V súčasnosti musí spoločnosť expedovať materiály spracované v Estónsku do týchto zariadení v Ázii, len aby prepravila hotový výrobok späť k zákazníkom v Európe. Nové estónske zariadenie v hodnote 100 miliónov eur, ktoré vyrastie v Narve, ruskom pohraničnom meste 25 kilometrov východne od Sillamae, to má vyriešiť.
Vďaka nemu bude magnetický prášok nevyhnutný pre hnacie ústrojenstvo elektrických vozidiel a spoločnosť si kladie za cieľ ho uviesť do prevádzky v roku 2025. Cieľom je spočiatku vyrábať 1 500 ton ročne v hodnote 150 miliónov eur v príjmoch, povedal C. Karayannopoulos. Pri plnej kapacite by mohol vyrobiť 5-tisíc ton. Aby som to uviedol do perspektívy, v roku 2021 by to uspokojilo dopyt po všetkých 1,7 milióna registrácií elektrických vozidiel v Európe, povedal.
„Nemyslím si, že by postavili závod, keby tam nevideli dopyt,“ povedal analytik J. Lynk. Akcie spoločnosti Neo vzrástli o 24 percent od polovice novembra, krátko po tom, čo estónska vláda oznámila, že nový závod podporí dotáciou EÚ vo výške 18,7 milióna eur.
Hŕstka konkurentov spoločnosti Neo sa snaží vybudovať kapacity vzácnych zemín mimo Ázie, ale väčšina z nich nemá náskok vďaka zariadeniu Sillamae. V Kalifornii sa spoločnosť MP Materials, ktorá vlastní jedinú veľkú baňu na vzácne zeminy v USA, snaží vybudovať dodávateľský reťazec. Zvýšila produkciu, takže USA produkujú viac minerálov vzácnych zemín ako kedykoľvek predtým. Krajine však chýbajú možnosti na rafináciu a výrobu magnetov, čo sa spoločnosť MP Materials teraz snaží napraviť vybudovaním rafinérie vo svojej bani a továrne na výrobu magnetov v Texase.
Motor rastu
„Pre celé odvetvie sú hlavným motorom rastu trakčné motory pre elektrické vozidlá,“ povedal Matt Sloustcher, senior viceprezident pre komunikáciu v MP Materials. Vzhľadom na to, že rafinérske a výrobné kapacity sú v USA a Európe „systematicky offshore a vyprázdnené“, spoločnosť MP Materials tvrdí, že toto odvetvie sa musí od základov prebudovať. „Čína je dominantná v oblasti ťažby, rafinácie a výroby kovov, zliatin a magnetov,“ povedal M. Sloustcher. „A tak z hľadiska odolnosti je to slabina v globálnom dodávateľskom reťazci. To je hrozba.“
V Sillamae bola bývalá továreň na ťažbu uránu postavená väzenskou prácou po druhej svetovej vojne. Estónska vláda ju predala po vyhlásení nezávislosti tohto malého národa od Sovietskeho zväzu v roku 1991. Kryté „uránové jazero“, ktoré leží menej ako 50 metrov od pobrežia Baltského mora, zostáva kontaminované asi 12 miliónmi ton odpadu.
Mesto bolo vtedy považované za nevyhnutné pre jadrový priemysel, povedal Tonis Kalberg, starosta Sillamae. Teraz hovorí o obnove prímorskej promenády, požičovniach plachetníc a rybárčení pre turistov. „Celé mesto bolo postavené pre účely tohto závodu,“ povedal T. Kalberg v rozhovore vo svojej kancelárii na radnici.
V Narve, ktorá je podobne ako Sillamae prevažne rusky hovoriaca, by príchod nového závodu bol pre mesto s 54-tisíc obyvateľmi včasnou posilou po tom, ako vojna na Ukrajine zasiahla cezhraničnú ekonomiku. Priemyselné srdce Estónska je už dlho v úpadku, k čomu najnovšie prispeli plány na ukončenie výroby v elektrárňach na výrobu ropných bridlíc, ktoré v regióne zamestnávajú tisíce ľudí.
Katri Raik, starostka Narvy, dúfa, že sa Neoove plány splnia. Novým sloganom mesta je „Európa začína tu“. „Musíme zatlieskať investorom, ktorí sem prichádzajú,“ povedala. „Je na nás, aby sme ich presvedčili, že sa rozhodli správne.“
Ďalšie dôležité správy
