Šéfkuchár s dvoma michelinskými hviezdičkami José Andrés už štyridsať rokov pomocou jedla rozpráva príbehy. V jeho portfóliu reštaurácií sa nachádzajú aj Jaleo, The Bazaar a minibar. Šéfkuchár svoj vplyv a talent ďalej využíva na prevádzkovanie organizácie World Central Kitchen (WCK), ktorá v rámci núdzovej pomoci zabezpečuje stravovanie v oblastiach postihnutých katastrofami.
„Neotváram reštaurácie, rozprávam príbehy,“ povedal portálu BBC Andrés, ktorý sa k vareniu dostal v 15 rokoch, keď začal navštevovať kulinársku školu v rodnom Španielsku. O tri roky neskôr vstúpil do španielskej armády na povinnú vojenskú službu a stal sa kuchárom lodného admirála. Táto skúsenosť mu umožnila vycestovať za hranice Európy a otvorila dvere do sveta plného možností.
Krátko nato Andrés spoznal michelinského šéfkuchára Ferrana Adrià z reštaurácie El Bulli. Nasledujúce tri roky mu pomáhal v kuchyni, čo mu vydláždilo cestu k vlastnému úspechu. Šéfkuchárove nasledujúce kroky viedli do New Yorku a nakoniec do Washingtonu, kde sa usadil.
Jeho jedlá od súčasných trendov gastronomickej scény odlišuje najmä prístup. V každom tanieri sa snaží odzrkadliť zážitky z reálneho sveta. „Keď niekto príde do Jalea a objedná si croquetu, nedostane iba ikonické španielske jedlo, ale aj pokrm, ktorý odráža éru po skončení občianskej vojny. Ak sa naň pozriete do hĺbky, toto jedlo samo o sebe hovorí o sociálnych a politických pomeroch v Španielsku, o vojne a hlade chudobných rodín,“ vysvetlil šéfkuchár.
Andrés trvá na tom, aby boli jeho reštaurácie pre zákazníkov akousi oázou. „Slovo reštaurácia má viacero pôvodov, no jeden z nich znamená ‚obnova‘. Ľudia do reštaurácie v minulosti chodili obnoviť svoju fyzickú, emocionálnu a duchovnú stránku. Verím, že sa to v určitom zmysle nezmenilo,“ dodal.
Okrem varenia našiel Španiel poslanie v rozvoji organizácie WCK, k založeniu ktorej ho inšpirovalo zemetrasenie, ktoré v roku 2010 postihlo Haiti a vyžiadalo si vyše 200-tisíc obetí. Už ako predseda neziskovej organizácie DC Central Kitchen vnímal Andrés príležitosť vytvoriť medzinárodnú organizáciu zameranú na priamu pomoc prostredníctvom jedla.
Od roku 2010 prerozdelila WCK po svete vyše 350 miliónov jedál. Umožňuje jej to spolupráca s lokálnymi organizáciami, reštauráciami, food truckmi a núdzovými kuchyňami. V roku 2019 bol Andrés za svoju humanitárnu činnosť nominovaný na Nobelovu cenu za mier.
Kľúčom k tomu, aby človek vo svete niečo zmenil, je mať sebavedomie a veriť, že v čase núdze dokáže pomôcť aj z miesta, na ktorom sa práve nachádza. „Nemusíte ísť na iný kontinent, môžete pomôcť aj z pohodlia vlastnej krajiny,“ uzavrel šéfkuchár.