Zatiaľ čo hrozba falošných správ je celosvetovou záležitosťou, Bulharsko sa stalo epicentrom toho, ako sa dezinformácie dokážu bez väčšieho overenia šíriť vo vnútri EÚ, píše Mark Scott, redaktor portálu Politico.
NATO môže za vyprovokovanie „špeciálnej vojenskej operácie“ – ako ruský prezident Vladimir Putin nazval svoju inváziu na Ukrajinu. Washington pomohol Kyjevu vybudovať tajné laboratórium na výrobu biologických zbraní. Ukrajinu bránia nacisti a svet podporuje snahy Moskvy oslobodiť krajinu spod fašistického režimu.
Tieto falošné informácie a konšpiračné teórie, ktoré boli navrhnuté s cieľom zvýšiť podporu Putinovej vojny, možno očakávať v Rusku a od prokremeľských trolov na internete, no v Bulharsku možno takisto pozorovať, ako tieto proruské názory zaplavujú rozhovory o vojne, približuje Scott.
Rozdelená spoločnosť
Názory Kremľa opakujú politici, mainstreamové médiá či odborníci. Výsledkom je, že invázia rozdelila verejnú mienku, pričom narastajú obavy z toho, že sú v najchudobnejšej krajine EÚ ohrozené demokratické hodnoty.
„Bulharsko je terčom systematických dezinformačných kampaní už roky – a tieto snahy teraz prinášajú výsledky,“ vyjadril sa Goran Georgiev, analytik bulharského Centra pre štúdium demokracie, pričom dodal, že niektorí Bulhari nepochybne veria konšpiračným teóriám a stratili dôveru v tradičné médiá.
Problém zasiahol aj politické kruhy
Situácia podľa Scotta neznepokojuje len bojovníkov za demokraciu, ale aj novú bulharskú vládu, ktorá vznikla minulý rok pod vedením súčasného bulharského premiéra Kirila Petkova. Jeho kampaň sa sústredila na vyčistenie politiky a boj proti korupcii.
Krátko po tom, čo Rusko vtrhlo na Ukrajinu, musel Petkov vyhodiť svojho vlastného ministra obrany, ktorý nazýval ruskú nelegálnu inváziu „špeciálnou operáciou“, čím si osvojil eufemizmus, ktorý používa sám Putin.
Podľa jedného z bulharských ministrov tento problém možno len ťažko vyriešiť, pretože Bulharsko malo problém s ruskou propagandou ešte pred začatím vojny na Ukrajine.
Hlboké väzby
Poľsko a Maďarsko mali takisto problém s proruskou propagandou, píše Scott a dodáva, že dôvod, prečo je Bulharsko také zraniteľné, má základ v kultúre.
Historické väzby medzi Bulharskom a Ruskom sú hlboké. Mnoho Bulharov hovorí po rusky a preto je pre nich jednoduché dostať sa ku kremeľskej verzii udalostí, objasňuje Scott. Pred inváziou na Ukrajinu vnímali Moskvu ako spojenca.
No jedna vec by túto situáciu podľa Scotta mohla zmeniť – vojna sama. Aj napriek bohatej propagande možno v Bulharsku pozorovať známky toho, že od začiatku vojny došlo k zmene verejnej mienky. Vo februári vyjadrilo Putinovi podporu 32 percent Bulharov, v apríli už iba 25 percent.
„Keď Rusko začalo ostreľovať ukrajinské mestá, ľudia začali o klamstvách inštinktívne pochybovať,“ uzavrel Georgiev.
Ďalšie dôležité správy
