Budúca generácia dôchodcov bude na tom ešte horšie ako súčasná. Tvrdí to odborník na dane a odvody Jozef Mihál, podľa ktorého existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu prispieť k znižovaniu dôchodkov pre budúce generácie.
Jedným z hlavných je nezapočítanie doby štúdia na strednej a vysokej škole do dôchodkového poistenia od roku 2004. Senior ročníka 1962 má napríklad započítaných osem rokov štúdia, zatiaľ čo dôchodca ročníka 1988 nemá započítanú dobu štúdia do dôchodkového poistenia.
„Od roku 2001 sa doba evidencie na úrade práce započítava do získanej doby dôchodkového poistenia len za dobu, kedy daná osoba poberala dávku (podporu), od roku 2004 sa doba evidencie na úrade práce nezapočítava vôbec," upozorňuje Jozef Mihál. To môže podľa jeho slov výrazne ovplyvniť dĺžku získanej doby dôchodkového poistenia pre niektoré generácie.
Ďalším faktorom je tiež, že pri výpočte priemerného osobného mzdového bodu (POMB) sa ženám do výpočtu započítava doba výchovy detí, doba na materskej alebo rodičovskej dovolenke, až od roku 2004. Priznáva sa im osobný mzdový bod niečo nad 0,5, čo im podľa odborníka kazí výsledný priemerný osobný mzdový bod.
Seniorka ročníka 1962 nemá započítaných päť rokov výchovy detí do výpočtu priemerného osobného mzdového bodu, ktoré má hodnotu 1. Zatiaľ čo dôchodkyňa narodená 1988 má započítaných päť rokov výchovy detí, preto má priemerný osobný mzdový bod 0,93.
„Pri hypoteticky rovnakej dôchodkovej hodnote a valorizácií, má však pani Jarmila, ročník 1962, dôchodok o 27 percent vyšší, respektíve pri priznaní dôchodok o 254 eur vyšší, ako ho bude mať pani Miroslava, ročník 1988, o 26 rokov,“ uzavrel na základe príkladu odborník na dane a odvody.
Ďalšie dôležité správy
