Nemecko varovalo Srbsko pred prehlbovaním vzťahov s Ruskom a upozornilo ho, že by to mohlo zmariť jeho snahu o vstup do Európskej únie, uviedol pod podmienkou anonymity v utorok (1. novembra) nemecký vládny zdroj. Informuje o tom portál Euractiv.
Vo štvrtok sa bude v Berlíne konať samit o západnom Balkáne, ktorého cieľom je posilniť vzťahy so šiestimi krajinami regiónu. Vysokopostavený nemecký predstaviteľ uviedol, že Belehrad sa musí rozhodnúť, na koho strane stojí: Moskvy alebo EÚ.
„Vzťahy so Srbskom sú zložité - sú v nich svetlé aj tienisté stránky," povedal zdroj, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity. „Vzťahy Srbska s Ruskom patria k tým tienistým."
Zdroj uviedol, že nemecká vláda bola napríklad nemilo „prekvapená a zároveň i sklamaná", keď srbský minister zahraničných vecí Nikola Selakovič v septembri podpísal so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom dohodu o vzájomných konzultáciách v oblasti zahraničnej politiky.
Vučič si musí vybrať
Nemecký úradník ďalej podľa Euractivu uviedol, že nastal čas, aby srbský prezident Aleksandar Vučič vystúpil zo svojho tieňa.
„Ak sa vydá na cestu do Európy, bude mať podporu, a to zo strany EÚ ako celku ako aj nemeckej vlády," povedal zdroj.
„Ak si vyberie inú cestu, bude to mať následky" pre budúcnosť Belehradu v EÚ, povedal úradník.
Srbsko je od roku 2012 kandidátom na vstup do Európskej únie, ale jeho vyhliadky sa bez normalizácie vzťahov s Kosovom považujú za bezútešné. Belehrad neakceptuje vyhlásenie nezávislosti väčšinovo albánskeho Kosova z roku 2008. Mimochodom, Slovensko je jednou z mála krajín EÚ, ktoré Kosovo takisto neuznalo.
Ruská invázia vzťahu medzi Belehradom a EÚ neprospela
Napätie medzi euroblokom a Belehradom sa vystupňovalo v dôsledku vojny na Ukrajine, pričom mnohí Srbi sympatizujú s tradičným spojencom - Ruskom. Belehrad na pôde OSN odsúdil inváziu na Ukrajinu, ale odmietol sa pripojiť k európskym sankciám voči Moskve.
Na štvrtkovom samite v Berlíne, ktorý organizuje nemecký kancelár Olaf Scholz, sa zúčastnia predsedovia vlád či hlavy štátov Albánska, Bosny a Hercegoviny, Kosova, Severného Macedónska, Čiernej Hory a Srbska, ako aj lídri EÚ.
Účastníci zo západného Balkánu majú podpísať tri dohody: o vzájomnom uznávaní dokladov totožnosti, vysokoškolských diplomov a profesijných osvedčení.
Ďalšie dôležité správy
