Počet deportovaných európskych občanov z Veľkej Británie sa zvýšil päťnásobne oproti roku 2010. Nedobrovoľné vyhostenie z krajiny zažilo od júna minulého roku viac ako 5300 ľudí z kontinentálnej Európy, čo je medziročný nárast o 20 percent.

Mnohí z nich si nie sú vedomí žiadneho legálneho dôvodu na takýto tvrdý krok. Medzi nimi je aj veľa Slovákov, čo pre TREND potvrdilo ministerstvo zahraničných vecí. Je zaujímavé, že počet deportovaných Európanov narástol, zatiaľ čo celkový počet vyhostených osôb z Veľkej Británie klesol. Podľa ľudskoprávnych organizácií je to dôkaz, že Briti sa špeciálne zameriavajú na európskych imigrantov, hoci oficiálne neustále deklarujú snahu zachovať čo najvyššiu úroveň ochrany ich práv aj po brexite.

Deportovaní Slováci

„Podobne ako aj iné veľvyslanectvá z krajín EÚ, aj my zaznamenávame v poslednom období nárast počtu vyhostených občanov zo Spojeného kráľovstva,“hovorí pre TREND hovorca slovenského ministerstva zahraničných vecí Peter Susko. Nevedel nám však priblížiť, koľko Slovákov Briti v poslednom roku vyhostili, pretože taká štatistika neexistuje. „Väčšina deportovaných občanov nás o takomto rozhodnutí britských orgánov ani neinformuje,“ dodáva P. Susko.

Téme sa venuje aj britský denník The Guardian. Na ilustráciu neprimerane tvrdého a často aj svojvoľného postupu britských úradov voči Európanom uvádza citácie šéfa konzulárnej sekcie slovenského veľvyslanectva v Londýne Ivana Zachara: „Mnohí (slovenskí občania) tvrdia, že si nie sú vedomí žiadneho legitímneho dôvodu na ich deportáciu. Vo Veľkej Británii žili dlhé roky usporiadaný život, pracovali, platili dane a nedopustili sa ničoho zlého, čo by mohlo viesť k ich deportácii.“

I. Zachar ďalej dodáva, že niektoré vyhostenia boli zbytočne necitlivé: „Mali sme aj prípad, keď náhle deportovali otca rodiny, pričom jeho manželka a deti zostali v Spojenom kráľovstve bez stabilných prostriedkov na živobytie a s nesplatenou hypotékou.“

Hovorca slovenského rezortu diplomacie P. Susko problém spresňuje slovami, že aj keď si dotknutý občan nie je vedomý žiadneho porušenia zákona, Briti takýto rázny krok vždy nejako formálne zdôvodnia. „Spravidla ide o osoby bez prístrešia (bezdomovcov), bez práce, bez príjmu alebo bez schopnosti sa o seba finančne postarať, osoby s kriminálnou minulosťou a páchajúce trestnú činnosť, ako aj o ľudí, ktorých britská strana vníma ako zneužívateľov svojho sociálneho systému, respektíve ohrozenie svojej bezpečnosti.“

Vyhostený pre dopravný priestupok

Vyhosťovanie zlodejov, násilníkov, či podvodníkov je legitímny postup, ktorý obstojí aj pred európskou legislatívou. Lenže Briti takto tvrdo postupujú aj v banálnych prípadoch, ak človeka nájdu spať na ulici, prípadne ako šofér prekročí povolenú rýchlosť, alebo sa dostane do násilného sporu, ktorý nemusel vyvolať. Dokazujú to ďalšie prípady, ktoré uvádza britská tlač.

„Muž a žena z východnej Európy boli napadnutí spoločníkmi ich domáceho pána, ktorý ich chcel dostať z domu preč. Muž zavolal políciu, ale tá podľa jeho verzie neriešila útočníkov, ale zadržala jeho spolu so ženou a odviezla ich rovno do imigračného záchytného tábora, kde sú odvtedy zadržaní. Nikdy sa nedopustili žiadneho priestupku a počas celého pobytu vo Veľkej Británii riadne pracovali,“ uvádza The Guardian.

V niektorých prípadoch má nutnosť nedobrovoľne odísť do svojej krajiny pôvodu doslova tragický rozmer. Ide najmä o mladých ľudí, ktorí na ostrovy prišli ako deti so svojimi rodičmi a na svoju domovinu nemajú žiadne väzby. Tak je to aj v prípade 26-ročného Švéda, ktorý v Spojenom kráľovstve žije od svojich 13-tich rokov a ako dospelý legálne pracoval. „Dopustil sa dvoch dopravných priestupkov, za čo dostal nepodmienečný trest v dĺžke 36 týždňov. Po prepustení z väzenia ho zadržali a deportovali z krajiny,“ píše The Guardian.

Britská vláda na to reagovala oficiálnym vyjadrením, kde potvrdila novú tvrdú líniu voči cudzincom v zemi: „Sprísnili sme prístup k iným občanom, ktorí zneužívajú našu pohostinnosť tým, že porušujú zákony Veľkej Británie. Navyše, vyhostení budú aj tí, ktorí prespávajú na ulici.“

Ľudské práva máte doma

Britskú vládu kritizuje ľudskoprávna britská organizácia BiD, ktorá pomáha zadržaným cudzincom v záchytných centrách. Upozorňuje na podozrivé prípady deportácií a namieta, že Briti sa cielene zameriavajú na európskych imigrantov. Často vraj nedostali ani šancu brániť sa proti svojmu vyhosteniu právnou cestou. „Existujú narastajúce obavy, že britská vláda vytvára nepriateľské prostredie pre európskych občanov ešte skôr, ako sa brexit stane realitou,“ uvádza BiD v oficiálnom stanovisku.

Postup britských úradov už začala prešetrovať aj Európska komisia. Momentálne vyhodnocuje, či Londýn neporušuje právo európskych občanov usadiť sa v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. Toto právo môže byť odňaté len ak dotknutý človek predstavuje vážnu hrozbu pre verejný poriadok a bezpečnosť. Je otázne, či sa pod túto definíciu môže legálne skryť aj prespávanie na ulici, či drobný dopravný priestupok.

Britské karty odkryl The Guardian, keď zverejnil list podpísaný ministerkou vnútra Amber Rudd. Obdržal ho Rumun v záchytnom centre, ktorý britskú vládu žiadal o pomoc. V zamietavej odpovedi dostal aj odporučenie, aby si išiel svoju situáciu riešiť domov do Rumunska, prípade do inej členskej krajiny EÚ, kde si môže uplatňovať svoje práva na základe Európskeho dohovoru o ľudských právach. Ide o medzinárodný dokument Rady Európy, ktorého signatárom je aj Veľká Británia. Britská premiérka Theresa Mayová ešte v máji uisťovala verejnosť, že Londýn bude aj naďalej plne rešpektovať ustanovenia tohto dohovoru.

V kontraste s politikou sústredeného vyhosťovania európskych občanov sú očakávané problémy pracovného trhu po brexite. Britský národný štatistický úrad nedávno zverejnil, že v osemnástich priemyselných odvetiach tvoria kontinentálni Európania viac ako pätinu pracovnej sily. Ich vynútený, či dobrovoľný odchod z ostrovov by spôsobil dotknutým podnikom veľké problémy. Obzvlášť ohrozený je sektor spracovania ovocia a zeleniny, kde pracuje až 48 percent občanov EÚ a prakticky rovnaká situácia panuje aj v mäsospracovateľskom priemysle.

Slovákom, ktorí chcú na britských ostrovoch zostať žiť, Ministerstvo zahraničných vecí SR odporúča “nájsť si v Spojenom kráľovstve zamestnanie a bývanie, viesť usporiadaný život a vyhýbať sa aktivitám, ktoré by britské orgány mohli kvalifikovať ako nežiaduce, a ktoré by mohli považovať za dôvod pre deportáciu.”