Výrobcovia syrov v Spojenom kráľovstve objavili dieru na trhu. Začali vyrábať mäkké syry v štýle francúzskeho Brie či Camembertu, popri tradičných britských tvrdých syroch, ako sú Stilton a Cheddar. Dopyt po nich stúpa, dokonca aj v najlepších reštauráciách, a vďaka tomu sa ich výroba rýchlo rozširuje.
„Nikdy som si nemyslela, že to bude také veľké,“ uviedla Stacey Hedgesová o svojej rýchlo sa rozvíjajúcej firme na výrobu syrov vo francúzskom štýle, keď ďalší nákladný automobil opúšťal Hampshire Cheese Company, aby zamieril do niektorých najlepších britských reštaurácií.
Bývalá šéfkuchárka založila spoločnosť v roku 2005 a začala vyrábať Tunworth, ručne vyrábaný syr v štýle camembertu. Je jednou z desiatok podnikateľov, ktorí sa venujú výrobe mäkkých syrov v Anglicku, Škótsku a Walese. Francúzsko, „krajina tisícky syrov“, je často zdrojom ich inšpirácie.
Deväť zamestnancov Hampshire Cheese Company v Basingstoke v južnom Anglicku vyrába približne 7-tisíc syrov týždenne a až 12-tisíc počas vianočnej sezóny. Webová stránka firmy opisuje Tunworth ako „najlepší hermelín na svete“. Hoci to Francúzi môžu považovať za provokáciu, faktom je, že tento syr sa presadil na jedálnych lístkoch a regáloch po celej Británii.
V Basingstoke sa všetko robí ručne, od manipulácie s mliekom zo susednej farmy, až po balenie do okrúhlej drevenej škatule dovezenej z Francúzska.
Spoločnosť Hampshire Cheese Company vyrába okrem Tunworth aj mäkší Winslade, ktorý Hedgesová prirovnáva k syru Vacherin. Ten sa vyznačuje naozaj výraznou chuťou.
Šok z deregulácie
Úspech Hampshire Cheese Company inšpiroval ďalších v Británii, kde sa mliekarenský priemysel ďalej prispôsobuje šoku z deregulácie v 90. rokoch minulého storočia.
Predtým totiž regulovala výrobu a distribúciu mlieka štátna marketingová rada, ktorá stanovila spodnú hranicu cien iných mliečnych výrobkov. Po zrušení štátnej rady a páde cien mlieka boli výrobcovia mliečnych produktov pod tlakom, aby pridávali hodnotu cez iné produkty. Zareagovali mäkkými syrmi, ktoré sa stali hitom u spotrebiteľov.
„Kľúčové je, že ľudia chcú vedieť, odkiaľ je jedlo, ktoré konzumujú a podporujú miestnych výrobcov,“ povedala Tracey Colleyová z Akadémie syra, ktorá organizuje degustačné kurzy a podujatia, ako je British Cheese Weekend. Pandémia koronavírusu tiež pomohla, dodala. „Keď ľudia zostali zatvorení doma, syr sa pre niektorých stal pochúťkou,“ uviedla.
K masovej spotrebe majú však mäkké syry v Británii ešte ďaleko. Každý má vo svojej chladničke cheddar, ale ostatné syry zostávajú dosť okrajové, pripustila Colleyová. Akadémia sa to snaží zmeniť a dosiahnuť, aby Briti pristupovali k syru ako Francúzi a konzumovali ho každý deň.
Britskí producenti sa medzitým spoliehajú aj na export. Hedgesová predáva svoj Tunworth v Hongkongu, Spojených štátoch, Belgicku, Holandsku a inde. Ale netrúfa si vyvážať ho do Francúzska. „Myslíte, že by si Francúzi kúpili britský Camembert?“ žartuje.
Ďalšie dôležité správy
