„Bola to chyba Moskvy?“ pýta sa v titulku agentúra, patriaca do mediálnej skupiny Rossija segodňa, ktorá je považovaná za nástroj kremeľskej propagandy.

„Reakcia sveta na bratskú pomoc bola dosť vlažná, ba čisto rituálna. Fakticky západné veľmoci priznali ZSSR právo vo svojej európskej sfére vplyvu privádzať k rozumu satelity podľa vlastného uváženia. Je možné, že keby bratská pomoc viedla k väčšiemu krviprelievaniu, západný svet by zareagoval inak , ale ku krviprelievaniu nedošlo. Tým skôr, že Česi, ktorí za svoju krajinu nebojovali od roku 1620, nebojovali ani tentoraz,“ poznamenal autor.

Pripustil, že rešpektovanie Brežnevovej doktríny súviselo aj s tým, že Západ mal dosť svojich starostí. Silu ani chuť pustiť sa do boja za pražský socializmus nemali ani USA, tie zabŕdli do vojny vo Vietname a boli otrasené vraždami Martina Luthera Kinga a Roberta Kennedyho, ani západná Európa, pretože veľká časť československého vedenia kapitulovala.

Komplex 22. júna

Okrem toho nešlo len o akciu Kremľa, myslí si komentátor. „Pri pohľade na politickú mapu vtedajšej Európy, pri predstave, že Československo už nie je súčasťou Varšavskej zmluvy, by stáli vlasy hrôzou na hlave každému štábnemu dôstojníkovi. Československo, siahajúce od západného Nemecka po ZSSR, by v prípade odpadnutia (či už s ľudskou, alebo neľudskou tvárou) rozrezalo blok na dve časti. Na severe by zostalo východné Nemecko a Poľsko, na juhu Bulharsko, Maďarsko a Rumunsko – a medzitým čosi neuchopiteľného. Z vojenského hľadiska by takáto konfigurácia bola monštruózna,“ píše agentúra RIA Novosti.

A vojakov vtedy počúval Kremeľ aj politbyro, imperatívom sovietskeho vedenia zostával „komplex 22. júna“ (dátum útoku nacistického Nemecka v roku 1941 na ZSSR).

K námietke, že demokratizácia Československa ničím takým nehrozila, autor poznamenáva, že to sa spätne nedá dokázať, neexistuje ani ZSSR, ani ČSSR: „Ale maďarská demokratizácia v roku 1956, smerujúca od úvah o všeobecnom blahu k vešaniu komunistov na budapeštianskych uliciach, skôr viedla vodcov ZSSR k ostražitosti. Tí sa síce nedožili roku 1989 a ďalších rokov, ale na príklade Pobaltia, a teraz ešte horšie aj na príklade Ukrajiny, sme mohli vidieť, že všetko začína výborne, ale potom – božechráň.“

Vodcovia pražskej jari Dubček, Černík či Mlynár síce mali skvelé úmysly, ale otázka znie, ako dlho by vydržali. Ak sovietski vodcovia predpokladali, že všetko môže dopadnúť zle, nemožno im podľa autora uprieť prezieravosť.

„Bolo by príjemné – nielen pre Čechoslovákov, ale aj pre sovietskych občanov – keby k bratskej pomoci nedošlo ani vtedy, ani potom. Ale od takých rozhodnutí nikto nečaká príjemnosť. Keď v noci na 21. august 1968 nezaznelo v éteri krycie heslo k vstupu vojsk, je možné, že revolučná perestrojka – so všetkými kladmi aj mínusmi – by začala v socialistickom tábore o nejakých 20 rokov skôr, pričom náklady na tento proces by mohli byť ešte väčšie. Tí, ktorí považujú vyššie náklady za prípustné na zvrhnutie komunizmu o 20 rokov skôr ako v skutočných dejinách, majú právo ľutovať zmarené nádeje. Tí, ktorým sa aj terajšie náklady zdajú príliš vysoké, môžu tvrdiť, že 21. august dal ešte síce 20 chudobných, ale mierových rokov,“ uzavrela RIA Novosti.

Tretina je veľa

Denník Kommersant pripravil interaktívnu prílohu, pripomínajúcu demokratické premeny počas pražskej jari a podrobne rekapitulujúcu inváziu dobovými fotografiami, dokumentmi a spomienkami z oboch strán.

Liberálne médiá, noviny Vedomosti či Gazeta.ru, sa tiež pozastavujú nad prieskumami verejnej mienky, podľa ktorých sovietsky zásah dvakrát viac Rusov schvaľuje, než odsudzuje, a to podľa komentátorov skôr vypovedá o stave súčasného Ruska než o minulých udalostiach.

„Hoci ZSSR z mapy zmizol skoro pred 30 rokmi, mnohí sa dodnes s ním a s jeho vodcami stotožňujú. Takéto stotožnenie s režimom vysvetľuje vzťah mnohých Rusov k vstupu vojsk do Československa,“ poznamenal internetový denník Gazeta.ru k poznatkom, že neznalosť tejto udalosti medzi Rusmi sa počas desiatich rokov zmenšila z 55 na 46 percent, ale za to tretina túto akciu schvaľuje.

„Tretina je veľa. Ale odkiaľ sa vzala? Možno je to dôsledok snahy médií, ktoré každoročne presadzujú tento pohľad do masového vedomia,“ myslí si denník. Pripomenul, že napríklad vlani jedna zo štátnych televízií mala na webe článok „Československo by malo byť vďačné ZSSR za rok 1968“, ktorý zmizol až po proteste českých predstaviteľov.

„Korene týchto materiálov tkvú v totalitnej sovietskej ideológii a v mohutnej agitačnej kampani sprevádzajúcej vstup vojsk, vo výchove a u mnohých aj vo zvyku, že krajiny východnej Európy sú naše. Rovnako ako republiky ZSSR,“ zdôraznila Gazeta.ru.

„Ak v 80. rokoch považovala sovietsku operáciu proti Československu za nevyhnutnú väčšina obyvateľov Sovietskeho zväzu, tak teraz je to len tretina z tých Rusov, ktorí o nej vedia. To je jasný pokrok. Ale aj tak je to veľa. Vypovedá to však o tom, že debata o roku 1968 a Československu je v skutočnosti o súčasnom Rusku,“ napísala Gazeta.ru.