Vďaka zásobám ropy a plynu je Nórsko nielen extrémne bohatou krajinou, ale jeho bohatstvo stále rastie. Podľa Svetovej banky je v súčasnosti siedmou najbohatšou krajinou z hľadiska HDP na obyvateľa. Niet sa čo čudovať, keďže za posledných 12 mesiacov zisky Nórska dosiahli rekordné úrovne, píše The Guardian.
Na svedomí to má ruská invázia na Ukrajinu, pre ktorú sa ceny na trhoch s energiami strojnásobili a pre ktorú Moskva v reakcii na západné sankcie zastavila svoje dodávky týchto surovín. Nórsko ju tak muselo nahradiť, čím sa stalo najväčším dodávateľom plynu do Európy.
Bohatstvo národa môže byť v tejto škandinávskej krajine ošemetnou záležitosťou. Jej obyvatelia sa túto zimu totiž boria s ich vlastnou krízou v oblasti životných nákladov a spojenci NATO spochybňujú férovosť toho, že jeden štát bohatne na nešťastí iného.
Nórsko sa tak snaží prísť na to, kam by mali všetky tieto peniaze putovať a či je správne, aby si ich nechala len jedna jediná krajina.
Nadmerný zisk
Podľa nórskeho ministerstva financií zarobila krajina na predaji ropy do konca roka 2022 takmer 113 miliárd eur. To znamená, že pre ruskú vojnu na Ukrajine si každý občan Nórska na papieri prilepšil o minimálne 20 tisíc eur. V roku 2023 by mali zisky odhadom dosiahnuť úroveň 130 miliárd eur, čo je päťkrát viac než v roku 2021.
„Samozrejme, tieto peniaze nie sú naše, patria obetiam tejto vojny,“ tvrdí profesor ekonomiky na Univerzite v Osle Karl Moene. V svojom komentári pre finančné noviny Dagens Næringsliv vyzval, aby bol tento nadmerný zisk v hodnote 100 miliárd eur presmerovaný do nového medzinárodného fondu solidarity, ktorého účelom by bolo poskytovať pomoc Ukrajine či iným krajinám, ktoré následkom ruskej vojny doplatili na zmeny v celosvetových dodávateľských reťazcoch.
„Ak nezačneme hovoriť o tom, čo urobíme s touto šialenou sumou peňazí, tak nás ostatné krajiny začnú nenávidieť. Budú si myslieť, že sme chamtiví,“ obáva sa profesor.
Cítia sa Nóri bohatí?
Moeneho návrh sa však v politických kruhoch veľmi neuchytil. Skôr naopak. Vláda premiéra Jonasa Gahra vo svetle rekordných ziskov v rámci letného rozpočtu ohlásila plán zníženia svojho rozpočtu určeného na pomoc z jedného percenta hrubého národného dôchodku (HND) na 0,75 percenta.
Generálny tajomník Nórskej rady pre utečencov Jan Egeland označil tento krok za obrovské sklamanie, keďže sa krajina zvykla považovať za maják medzinárodnej solidarity. „Je to boj o dušu národa,“ zhodnotil tajomník.
Hovorkyňa pre zahraničné veci Strany socialistickej ľavice Ingrid Fiskaaová vysvetľuje, že vojna je pre ropný a plynový priemysel prospešná. Obyvatelia Nórska však o tejto skutočnosti kolektívne mlčia. „Robia to aj preto, lebo necítia vinu za zisky, ktoré nevidia. Ak by každý Nór dostal 20 tisíc eur v hotovosti, tá vina by tam bola,“ dodáva hovorkyňa.
Faktom je, že aj keď Nórsko bohatne, o jeho obyvateľoch to nutne neplatí. Účty domácností za elektrinu sú rekordne vysoké a ceny benzínu tu patria k najvyšším na svete. Jedna z dobrovoľníčok miestnej charity poukazuje na skutočnosť, že počet ľudí, ktorí si k nim chodia po pomoc, sa takmer zdvojnásobil, pričom nejde iba o ukrajinských utečencov, ale aj bežných Nórov, ktorí majú problém s platením účtov.
Ďalšie dôležité správy
