Americký prezident Joe Biden v interview pre CNN vyjadril presvedčenie, že Ukrajina ešte nie je pripravená na vstup do NATO. Členstvo Kyjeva v Severoatlantickej aliancii bude podľa Bidena možné zvážiť až po ukončení vojny na Ukrajine.
Prezident Biden poskytol exkluzívny rozhovor pre televíziu CNN pred nedeľňajším odletom do Británie, ktorá je prvou zastávkou na jeho päťdňovej ceste po Európe.
Zelenskyj očakáva jasné záruky
Slová amerického prezidenta zazneli pred budúcotýždňovým summitom Aliancie vo Vilniuse. Biely dom sa už predtým vyjadril, že na tomto summite nepadne rozhodnutie o prijatí Ukrajiny za člena NATO, ale že sa tam o jej budúcom členstve a vzájomných vzťahoch bude podrobne diskutovať.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu zopakoval, že od vilniuského summitu očakáva „jasný signál“, že Ukrajina jedného dňa vstúpi do NATO a zároveň „jasné bezpečnostné záruky,“ ktoré zaistia bezpečnosť Ukrajiny v predvstupovom období, informuje agentúra AFP.
„Nemyslím si, že v rámci NATO existuje jednomyseľnosť v tom, či prijať alebo neprijať Ukrajinu do rodiny NATO teraz, uprostred vojny,“ povedal Biden v rozhovore pre CNN, ktorý s ním viedol známy žurnalista a spisovateľ Fareed Zakaria.
Hrozba zatiahnutia NATO do vojny
Podľa Bidena by prijatie Ukrajiny do NATO v čase vojny znamenalo, že by sa vo vojne s Ruskom ocitla celá Severoatlantická aliancia, ktorá sa zaviazala k tomu, že bude brániť každý kus územia svojich členských štátov.
Diskusie o skorom ukrajinskom členstve sú podľa neho „predčasné“ z tohto dôvodu, ale aj preto, že Kyjev musí pred prípadným vstupom do Aliancie splniť ešte aj ďalšie podmienky vrátane demokratizácie.
„Podľa môjho názoru ale musíme Ukrajine ukázať racionálnu cestu k tomu, aby mohla splniť podmienky na vstup do NATO,“ povedal americký prezident s tým, že o tejto otázke viedol dlhé rozhovory aj s Volodymyrom Zelenským.
Sľúbil mu pritom, že USA budú naďalej poskytovať Ukrajine bezpečnostnú a vojenskú pomoc, podobne ako to robia aj v prípade Izraela.
Stretnutie s Erdoganom
Na okraji summitu NATO v Litve absolvuje Biden aj bilaterálne stretnutie s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Témou rokovania bude pozícia Ukrajiny vo vzťahu k NATO i dodávka amerických stíhačiek F-16 Turecku.
Erdogan sa v nedeľu prostredníctvom telefónu poďakoval Bidenovi za podporu tureckej požiadavky na nákup amerických stíhačiek F-16 a modernizáciu ďalších tureckých lietadiel. Upozornil však, že nepokladá za správne podmieňovať poskytnutie týchto stíhačiek podporou Turecka pre vstup Švédska do NATO.
Predaj stíhačiek musí schváliť americký Kongres a niektorí jeho členovia sú proti, kým Ankara neschváli aj švédske členstvo v NATO.
Erdogan blokuje kandidatúru Švédska z dôvodu dlhodobého sporu o (z pohľadu Ankary) laxný prístup Štokholmu k údajným kurdským militantom žijúcim v tejto škandinávskej krajine.
Turecký prezident Bidenovi povedal, že Švédsko prijatím nového protiteroristického zákona urobilo krok správnym smerom. Štokholm však podľa tureckej prezidentskej kancelárie tento pokrok neutralizoval povolením nedávneho protestu pred mešitou v Štokholme, počas ktorého bolo zapálených niekoľko strán Koránu, posvätnej knihy moslimov.
Biely dom uviedol, že Biden počas telefonátu opätovne žiadal, aby bolo Švédsko do NATO prijaté čo najskôr. Americký prezident v rozhovore pre stanicu CNN zverejnenom v nedeľu pripomenul, že Turecko sa usiluje zmodernizovať svoje stíhačky F-16.
Summit NATO sa koná v litovskom hlavnom meste Vilnius v dňoch 11. a 12. júla. Lídri členských krajín Alianciu budú okrem iného rokovať o podpore pre Ukrajinu, posilňovaní bezpečnosti NATO i o vstupe Švédska.