Medzi mladými sa šíri trend takzvaného „doom spendingu“, ktorého podstatou je bezhlavé míňanie peňazí. Namiesto šetrenia si predstavitelia generácie Z a mileniáli kupujú dizajnérske oblečenie, drahé autá či dovolenky. Podľa expertov môže za toto ich správanie pesimistický pohľad na súčasný stav globálnej ekonomiky a vlastnú budúcnosť. „Negatívne pocity potom mladí premieňajú na zlé nákupné návyky,“ prízvukuje finančná expertka Ylva Baeckströmová.
Za doom spending môže aj rozmach internetu a sociálnych sietí. Mladí ľudia majú často pocit, že sa na nich z každej strany valia zlé správy, čo ovplyvňuje aj ich myslenie. Šetrenie peňazí im nedáva vo svete vysokej inflácie, politickej neistoty a nedostupného bývania zmysel.
Len 36,5 percenta dospelých má pocit, že sú na tom finančne lepšie ako ich rodičia. Až 42,8 percenta si myslí, že sú na tom dokonca horšie. Vyplynulo to z prieskumu firmy Survey Monkey, ktorej sa zúčastnilo 4 342 respondentov z celého sveta. „Dnešní mladí ľudia sú po veľmi dlhom čase prvou generáciou, ktorá bude chudobnejšia než jej rodičia,“ dodáva Baeckströmová.
Doom spending dáva mladým pocit kontroly, no v skutočnosti predstavuje pravý opak. Ak by si totiž minuté peniaze odložili a investovali, možno by si v konečnom dôsledku mohli vytúžené bývanie o pár rokov dovoliť.
Pri zbavovaní sa nezdravého doom spendingu je dôležité pochopiť svoj vzťah k peniazom. Nedostatočná finančná gramotnosť či detstvo strávené v chudobe môžu byť rizikovými faktormi. Bezhlavé míňanie podporilo aj zjednodušenie elektronických platieb, vďaka ktorým dokážu mladí uspokojiť svoje vrtochy v priebehu pár sekúnd.
Ak by človek musel počas nakupovania podstúpiť viacero menších krokov, možno by ho naň rýchlo prešla chuť. Nákupy v kamenných obchodoch preto môžu byť skvelým liekom proti nadbytočnému míňaniu. Výber obchodu, cesta, skúšanie tovaru a rad pri pokladni môžu spotrebiteľov prinútiť viac sa nad kúpou zamyslieť, prípadne ich úplne odradiť.