Ak vláda a parlament neprijme nové trvalé konsolidačné opatrenia, hospodárenie Slovenska bude naďalej vykazovať vysoké deficity a rastúci verejný dlh. Úroveň štrukturálneho deficitu vzrastie z 4,2 percenta hrubého domáceho produktu očakávaného v roku 2023 na 5,1 percenta HDP v roku 2026 s následným miernym poklesom na hodnotu 4,9 percenta HDP v roku 2027. V rovnakom období čisté zadlženie narastie o 11 percent HDP k úrovni 60 percent HDP. Vo štvrtok na to v strednodobom semafore upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
V roku 2023 by schodok verejných financií v metodike ESA2010 mal dosiahnuť úroveň 5,7 percenta HDP, následne v roku 2024 až 2027 zotrvá v scenári nezmenených politík na úrovniach okolo piatich percent HDP. Pokiaľ budú splnené aktuálne platné výdavkové limity, úroveň deficitu bude postupne klesať až k úrovni dve percentá HDP v roku 2027. „Bez prijatia konsolidačných opatrení sa ciele vlády stanovené v programe stability schválenom predchádzajúcou vládou podarí naplniť iba v roku 2023, do roku 2026 chýbajú dodatočné opatrenia vo výške 2,9 percenta HDP," priblížili analytici RRZ.
V porovnaní s májovou prognózou RRZ na roky 2023 - 2026 očakáva rozpočtová rada výraznejší nárast deficitu verejnej správy najmä z dôvodu nižších predpokladaných výnosov daňových a odvodových príjmov. „V roku 2023 očakávame pokles daňových príjmov 0,2 percenta HDP, nasledujúce roky sa rozdiel bude prehlbovať až v roku 2026 dosiahne úroveň 1,6 percenta HDP," spresnila RRZ. Najvýraznejší podiel na tom má nižší príjem z daní z práce vplyvom nižšieho predpokladaného rastu mzdového základu, ako aj nižší príjem z dane z pridanej hodnoty z dôvodu očakávaného spomalenia rastu spotreby domácností.
Ak vláda neprijme dodatočné konsolidačné opatrenia, čisté zadlženie krajiny sa bude na konci roku 2027 nachádzať tesne pod úrovňou 60 percent HDP, čo predstavuje výrazný nárast oproti aktuálnemu roku (48,3 percenta HDP). Ku kontinuálnemu nárastu čistého dlhu k HDP prispieva najmä vysoká úroveň deficitov, ktorá prevyšuje príspevok tempa rastu nominálneho HDP. Za predpokladu splnenia výdavkových limitov by čistý dlh rástol pomalšie, zastaviť jeho rast by sa však podarilo až v roku 2026 na úrovni 54,6 percenta HDP.
Vývoj hrubého dlhu okrem uvedeného ovplyvní aj predpokladané znižovanie potrebnej úrovne likvidity v porovnaní s jej vysokým stavom očakávaným na konci roka 2023. V porovnaní s vývojom čistého dlhu tak hrubý dlh k HDP vzrastie v roku 2024 miernejšie, medziročne o 1,7 percentuálneho bodu na úroveň 58,7 percenta HDP, v ďalších rokoch bude nárast pokračovať. Dlh je v súčasnosti nad horným limitom dlhovej brzdy.
Bez prijatia konsolidačných opatrení by bola úroveň dlhu vyššia ako horný limit dlhovej brzdy na celom horizonte prognózy, pričom v roku 2027 by dlh presiahol horný limit o 15,1 percenta HDP. Maastrichtské kritérium 60 percent HDP by dlh mohol presiahnuť už v roku 2025. „Plnenie výdavkových limitov by, naopak, zabezpečilo stabilizáciu hrubého dlhu na úrovniach okolo 58 percent HDP," dodala RRZ. Prognóza zahŕňa aj vplyvy nedávno schválených zmien legislatívy vrátane mimoriadnych valorizácií vybraných dávok.
Ďalšie dôležité správy
