Európska únia potrebuje vyrábať viac tankov. Nie je dôvod, prečo by nemohli byť ekologickejšie. V snahe zachrániť upadajúci oceliarsky a kovospracujúci priemysel EÚ vypracovala plán na ochranu tohto sektora pred neférovou zahraničnou konkurenciou, vysokými cenami energií a hroziacou obchodnou vojnou so Spojenými štátmi. Súčasne chce podporiť jeho dekarbonizáciu.
Táto stratégia, ktorá sa do veľkej miery opiera o obchodné opatrenia proti lacnejším zahraničným produktom a dotácie na ekologizáciu priemyslu, má podľa Bruselu pomôcť nielen oceliarskemu sektoru, ale aj obrannému priemyslu – a v konečnom dôsledku zaistiť bezpečnosť Európy.
„Hlavný bojový tank obsahuje 50 až 60 ton vysokokvalitnej ocele, samohybný delostrelecký systém až 100 ton a stíhacie lietadlo tri tony hliníka,“ uvádza Komisia v dokumente, o ktorom informoval Politico. Zdôrazňuje v ňom, že „stabilný a odolný dodávateľský reťazec týchto materiálov je kľúčový pre posilnenie európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne a pre zabezpečenie pripravenosti a vnútornej bezpečnosti EÚ“.
Na stole je budúcnosť európskeho priemyslu. Brusel sa už nemôže vyhýbať večnej dileme
„Voľba bola jasná, Európa musela zachrániť svoju oceľ. Dlžíme to našej histórii. Európa začala s oceľou,“ povedal eurokomisár pre priemysel Stéphane Séjourné a odkázal na dohodu z roku 1951, ktorá neskôr vytvorila základy Európskej únie.
Zatiaľ čo pôvodne išlo o mierový projekt, ktorý mal prepojiť francúzske a nemecké záujmy, dnes sa čoraz viac mení na plán na posilnenie výrobných kapacít ako odstrašujúceho faktora voči expanzívnemu Rusku. Najmä oceliarsky a hlinikársky priemysel pocíti vplyv zavedenia 25-percentných ciel zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa na všetky americké dovozy týchto kovov.
Ďalšie dôležité správy
