Lídri priemyslu váhajú nad ambíciou Bruselu hrať priamejšiu úlohu pri podpore európskeho zbrojárskeho priemyslu, pričom spochybňujú výhody, ktoré by to prinieslo. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová nedávno presadzovala myšlienku využitia finančných prostriedkov eurobloku na dotovanie výroby a nákup zbraní, ako aj vymenovanie špecializovaného komisára, ktorý bude dohliadať na novú stratégiu.
Generálny riaditeľ nemeckého výrobcu zbraní Rheinmetall Armin Papperger je však skeptický, či Brusel môže priniesť nejakú hodnotu v tomto smere vzhľadom na jeho pomalé tempo rozhodovania. „Už viac ako dva roky sme diskutovali o mnohých veciach. Ale nikto v skutočnosti nepodnikol žiadne kroky,“ povedal pre Financial Times. „Európska iniciatíva potrebuje peniaze. Ak nemáte peniaze, nemôžete byť koordinátorom.“
Pripomenul, že účty väčšinou platí Nemecko a ďalšie štáty. „Ak peniaze poskytujú jednotlivé [národné] vlády ako nemecká, holandská, dánska alebo nejaká iná, tak potom nejde o koordináciu zo strany Bruselu, ale Nemecka,“ povedal A. Papperger. Členské štáty sa začiatkom tohto mesiaca dohodli, že prispejú ďalšími 1,5 miliardami eur do obranného fondu, čiastočne znížením výdavkov na zdravotníctvo a výskum. „To znamená investovať výrazne viac peňazí do obrany,“ povedal belgický premiér Alexander de Croo. „Takže musíme viesť aj tvrdú diskusiu o tom, aké sú [rozpočtové] priority . Ak sa obrana na zozname priorít posunie vyššie, ostatné položky sa musia posunúť nižšie.“
Zároveň existujú obavy, aby väčšia úloha EÚ v koordinácii obrannej výroby zapadala do dlhodobej úlohy NATO v snahe podporiť spoločné projekty a spoluprácu. Na otázku o návrhu U. von der Leyenovej generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg povedal: „Čo nie je dobré, je duplicita alebo konkurencia. . . Vítam snahy, ktoré sa dopĺňajú, ale, samozrejme, v otázkach obrany je základným kameňom NATO. Dodal, že EÚ „nemôže nahradiť NATO ani byť alternatívou k nemu“.