Ak Giorgia Meloniová čakala, že sa jej cesta k premiérskemu kreslu zaobíde bez akýchkoľvek hrboľov, tak zrejme nepočítala s tým, že sa jej koaličný partner Silvio Berlusconi ešte stále nevzdal svojej túžby po moci. Bývalý trojnásobný taliansky premiér začal podkopávať jej novú krajne pravicovú vládu ešte predtým, než stihla vymenovať ministrov, píše Bloomberg.
Meloniová sa aj napriek tomu má čo od Berlusconiho naučiť. Je totiž varovným príkladom toho, ako rýchlo môžu populistické sľuby v dôsledku politikárčenia plného korupcie a škandálov ľahnúť popolom.
Späť na výslní
Berlusconi je archetypom moderného populistu. Je vzorom pre takých politikov, akými sú bývalý americký prezident Donald Trump či bývalý britský premiér Boris Johnson. Ale aj pre Meloniovú.
Do talianskeho parlamentu sa vrátil deväť rokov po tom, čo ho z neho vykopli pre usvedčenie z daňových podvodov. Návrat oslávil tak, že slovne zaútočil na Meloniovú. A to aj napriek tomu, že v nedávnych voľbách získala táto líderka krajne pravicovej koalície viac hlasov ako Berlusconi, či starý známy Matteo Salvini. Berlusconi ju vo svojich poznámkach, ktoré unikli do médií, nazval „namyslenou, arogantnou a smiešnou“.
Svoj útok na jej autoritu si poistil tým, že sa začal znovu zaliečať svojmu kamarátovi v Kremli – ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Meloniová si cez víkend išla po odobrenie svojho mandátu k talianskemu prezidentovi Sergiovi Mattarellovi, no podľa Bloombergu niektorí bankári tvrdia, že nevydrží dlhšie ako šesť až deväť mesiacov.
Berlusconi sa stále snaží v Taliansku presadiť svoju vôľu, čím jasne dokazuje, že sa na svoj post nehodí. Jeho výnimočná politická kariéra však má čo nových lídrov naučiť.
Berlusconiho neresti
Podľa Bloombergu treba pamätať na to, že keď sa Berlusconi dostal na politické výslnie, milióny jeho podporovateľov verili, že jeho podnikateľská trúfalosť zreformuje sklerotickú ekonomiku Talianska.
Namiesto toho ho zradili jeho honba za osobným ziskom, vlastná skorumpovanosť a sexuálne škandály. Toto všetko sa v spojení s túžbou po tom, aby ho voliči zbožňovali, prejavilo tým, že mal problém uplatniť svoju obľúbenosť v politike a prezentovať tvrdú realitu tak, ako sa naozaj javila.
Berlusconiho sľuby teda pohltili plamene jeho vlastnej márnivosti a talianska ekonomika ešte viac upadla.
Tieto zlyhania si však treba pripomínať najmä teraz, keď európske vlády začínajú obsadzovať pohrobkovia jeho politického pôsobenia.
Manuál prežitia populistu
Berlusconiho strana získala v nedávnych voľbách osem percent hlasov, čo svedčí o tom, že vytvoril akýsi manuál prežitia moderného populistu.
V duchu porekadla „starého psa novým kúskom nenaučíš“ možno podľa Bloombergu vnímať skutočnosť, že v novej talianskej vláde túži Bersluconi po kresle na ministerstve spravodlivosti. Nie pre seba, ale pre niekoho zo svojich ľudí. Nejde pritom o náhodu – bývalý premiér totiž znovu čelí obvineniam z korupcie.
Meloniová je však s jeho praktikami dobre oboznámená. Pri zostavovaní vlády by teda nemala zabúdať na Berlusconiho zlyhania a najmä na škody, ktoré svojím egoizmom napáchal, a ešte stále napáchať môže.
Ďalšie dôležité správy
