Batériový priemysel v Európe dostáva rany z Číny aj USA. Ako vyplýva z informácií zverejnených agentúrou Bloomberg, na ktoré upozornila Slovenská asociácia pre elektromobilitu, dôsledkom sú okrem iného aj výrazné zmeny v plánoch viacerých spoločností na výrobu batérií v Európe. Ešte v roku 2019 sa Francúzsko a Nemecko rozhodli investovať miliardy eur do rozvoja európskeho batériového priemyslu, aby dobehli Čínu. Po piatich rokoch však tieto iniciatívy strácajú na sile.
Obmedzujú objednané objemy
Predaj elektrických vozidiel viazne, spoločnosti ako Volkswagen, Stellantis a Mercedes-Benz preto obmedzujú objednané objemy alebo svoje batériové projekty presúvajú inde. Čínski výrobcovia medzitým ďalej intenzívne znižujú náklady a USA láka do krajiny investície masívnymi dotáciami.
„Čína má už dnes nadbytočnú kapacitu výroby batérií a dokáže vyrábať články za zlomok nákladov v Európe. Má tiež náskok v oblasti novej generácie batériových technológií. Európa riskuje, že v týchto pretekoch ostane na chvoste,“ konštatuje analýza.
Európa sa musí prebudiť
Firmy pritom môžu ďalej obmedzovať plány na výstavbu tovární, pretože subvencie z Európskej únie sú ťažko dostupné vzhľadom na byrokraciu. Hoci ale zápasia s problémami, stále majú v systéme svoju významnú úlohu. Ak totiž región neuspeje pri vytváraní vlastného hodnotového reťazca pre batérie, veľké súčasti automobilového priemyslu sa presunú do Ázie tak, ako sa to už stalo so solárnymi panelmi, spotrebnou elektronikou alebo čipmi.
„Európa sa naozaj musí prebudiť a zabezpečiť adekvátnu reakciu,“ povedal spoluzakladateľ Freyr Battery Tom Einar Jensen. Varuje, že ak Európa neprehodnotí svoju závislosť na čínskych batériách, môže sa ocitnúť v podobnej situácii, ako bola pri plynových dodávkach z Ruska, ktoré bola po invázii na Ukrajinu nútená značne obmedziť. Čína nielenže vyrába najviac batérií, ale má aj dominantné postavenie v dodávateľskom reťazci, najmä pri kľúčových surovinách ako sú lítium, nikel, kobalt a grafit, ako aj pri výrobe anódových a katódových článkov.