Bankový Cetelem chce uviesť prvé produkty na slovenský trh o rok. Najskôr si ich otestuje v Česku, kde celý proces získania bankovej licencie prebieha s polročným predstihom. V novej banke si už však v súčasnosti uvedomujú, že sa budú musieť vysporiadať s oveľa prísnejšou a menej vernou klientelou. Pretože online svet a hlavne mladší zákazníci sú oveľa menej „verní“ rovnakej banke a ľahko ju vymenia, ak s jej službami nie sú spokojní, konštatuje Miguel Pereira, šéf slovenskej pobočky BNP Paribas Personal Finance.

Staviť chcú na prehľadné a hlavne garantované podmienky. Pretože podľa prieskumov práve rôzne neviditeľné podmienky potrebné pre získanie rôznych akčných úrokov a cien, ako aj rôzny prístup k doterajším a novým klientom (ponuka lepších podmienok pre zlákanie nových klientov) prekážajú doterajším klientom bánk najviac.

V súvislosti s rozbehom banky ráta BNP v dlhodobom horizonte s investíciou 30 až 50 miliónov eur v Česku a na Slovensku. Najmä v súvislosti s IT.

Viac o prieskumoch spokojnosti bankových klientov, ako aj rozdieloch medzi Slovákmi a Čechmi prináša v rozhovore so šéfom bankového Cetelemu Emmanuelom Bourgom v letnom dvojčísle týždenník TREND.

Niečo na tých garanciách bude

Na istotu podmienok, poplatkov a pravidiel vsádza vo svojej mediálnej kampani aj Raiffeisen banka. I keď nejde o samostatnú banku, ale súčasť Tatra banky, profiluje sa značka oddelene od banky, cieli na inú skupinu klientov a ponúka vlastné produkty. S garanciami „navždy“. Na trh vstúpila značka materskej rakúskej banky Tatry pred štyrmi rokmi.

Aktuálne sa však väčšie zmeny dejú v sesterskej spoločnosti Tatra banky – v Zune. Ide tiež o dcéru rakúskej Raiffeisen Bank International. Po tom, čo na prelome roka od kúpy banky odstúpila Alfa Banking Group, za ktorou bol ruský kapitál, je predaj online banky v hre opäť. Podľa informácií portálu Lidovky.cz z marca tohto roku sú záujemcovia traja až štyria, pričom je medzi nimi aj napríklad nórska telekomunikačná skupina Telenor. O Zuno sa zaujímal dávnejšie aj už spomínaný BNP.

Veľké upratovanie

Príchod nových bánk, legislatívne škrtanie poplatkov a zmena správania klientov nútia do veľkých zmien aj už etablované banky. Tie si rátajú výdavky najmä v IT a pobočkovej sieti. Slovensko možno v rámci bankových nadnárodných skupín príde na rad neskôr, nové koncepty pobočiek testujú matky tunajších najväčších bánk najskôr na svojich materských trhoch. Zrejme aj preto, že nasýtenie trhu pobočkami je na Slovensku ešte stále pod priemerom západnej Európy.

Ako v rozhovore pre TREND v máji tohto roku ilustroval Ignacio Jaquotot zo skupiny Intesa Sanpaolo, matky VÚB banky, na Slovensku je pobočka v priemere na každých štyritisíc obyvateľov. V západnej Európe je to zhruba polovičný počet. Západná Európa teda musí viac zefektívniť tamojšiu pobočkovú sieť.

Intesa ide v tomto aj príkladom, keď na talianskom trhu v menej frektventovaných lokalitách pobočky zmenšuje či ruší. No v kľúčových biznisových lokalitách otvára nové a väčšie, viac orientované na poradenstvo. Viac si dáva záležať aj na zariadení týchto pobočiek, použitých materiáloch. Miestami vyzerajú viac ako galéria či knižnica než pobočka banky. A využiť ich chce na maximum – napríklad ponúkať ich mimo otváracích hodín firemným klientom na ich prezentácie, podnikové stretnutia.

Podobný koncept veľkých pobočiek zavádza v top lokalitách aj rakúska Erste Group, matka Slovenskej sporiteľne, slovenskej jednotky. No zároveň upravuje veľkosť niektorých pobočiek a ich otváracie hodiny na menej frekventovaných miestach. Ako upozorňuje hovorkyňa bankovej skupiny Carmen Staicu, mať pobočku na každom roku už nemusí viac platiť. Ak sa ukázalo, že o to v podstate nebol reálny záujem. Nový koncept pobočkovej siete v súčasnosti Erste zavádza v Česku. Potom možno príde na rad Slovensko (spresnené 25. júla po upozornení Slovenskou sporiteľňou).