Fermentovaný sleď je švédska lahôdka, ktorá má v tejto severskej krajine tak špeciálne postavenie, že miestne noviny každý rok hodnotia tohoročné várky. Lov baltských sleďov je ale čoraz náročnejší, pretože sú na pokraji vyhynutia. Podľa Bloombergu za to môžu najmä priemyselné rybárske lode, ktoré ich lovia, aby nimi potom nórske farmy mohli kŕmiť chované lososy.
Na pokraji kolapsu
Nórsko zodpovedá za vyše polovicu svetových zásob chovaného lososa. V roku 2023 vyviezli miestne farmy objemy v hodnote takmer 16 miliárd eur. Nórska vláda by chcela tieto úrovne do roku 2025 zvýšiť až päťnásobne. Jej rozhodnutie ale ešte väčšmi ohrozí populácie sleďov, ktoré sú pre ekosystém Baltského mora nesmierne dôležité. Od minulého storočia ich počet klesol o 90 percent. Vedci preto bijú na poplach a varujú, že kolaps populácie by ohrozil biodiverzitu v mori, ktoré spolu zdieľa až deväť európskych krajín.
Európska komisia navrhla úplný zákaz lovu sleďa, no nápad v roku 2023 vetovali pobaltské štáty, ktoré chceli ochrániť pracovné miesta a iné hospodárske záujmy. V súčasnosti má každá krajina vlastné kvóty. Rybárske plavidlá ale nie sú viazané kvótami krajín, pod vlajkou ktorých sa plavia, čo im umožňuje loviť veľké množstvá sleďov naraz.
Bjorn Lundgren z firmy Rovogerns Surstromming súhlasí, že pokles populácie je evidentný. Kým kedysi dokázal ročne bez problémov naplniť päťtisíc konzerv, dnes ich vyprodukuje ledva tisíc. Dokonca aj hlavní výrobcovia fermentovaných sleďov bojujú o prežitie. Jeden z najväčších švédskych výrobcov Oskars Surstromming uvažoval v roku 2022, že vyhlási bankrot, keďže v tom roku vyprodukoval iba 10 percent svojich bežných objemov.
„Riešenie je z môjho pohľadu jednoduché. Zakázať všetok lov sleďov, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu,“ navrhuje Lundgren.
Komplexný problém
Vedci v roku 2023 dospeli k záveru, že nórske lososové farmy nenesú zodpovednosť za kolaps zásob sleďov, pretože táto malá ryba zohráva pri chove lososa iba malú rolu. „Aj keby nórske lososové odvetvie úplne prestalo v krmive používať baltského sleďa, ulovené zásoby by jednoducho putovali inam,“ vysvetľuje Sara Hornborg zo švédskeho štátneho výskumného ústavu RISE.
Hovorca Nórskej federácie morských plodov Oyvind Haram dodáva, že lososové odvetvie používa najmä zvyšky rýb a ryby nízkej kvality, ktoré sa na ľudskú spotrebu nehodia. Miestni chovatelia lososa sa už navyše snažia nájsť alternatívne zdroje krmiva pre chované ryby vrátane hmyzu, lariev a rias.
Ďalšie dôležité správy
