Prístavy v odľahlejších častiach Ázie budú potrebovať značné investície, aby sa dokázali vyrovnať kapacite Číny. Vyplýva to z analýzy, ktorú zverejnil denník The Financial Times. Západné spoločnosti by mohli mať problémy odstrihnúť sa od najväčšieho svetového exportéra.
Americké a európske spoločnosti signalizovali svoj zámer presunúť časť výroby z Číny do Indie a krajín juhovýchodnej Ázie, čo je dôsledkom rastúceho geopolitického napätia medzi Washingtonom a Pekingom.
Podľa OSN sa viac ako 80 percent tovaru prepravuje loďou. Údaje výskumnej skupiny Drewry však ukazujú, že iné ázijské výrobné uzly než čínske, nemajú dostatok prístavov, ktoré sú schopné odbaviť najväčšie lode. Budú musieť investovať do prístavnej infraštruktúry, ako aj prepravnej kapacity, aby zvládli obslúžiť obrovské kontajnerové lode, ktoré sú pilierom svetového obchodu.
Zatiaľ čo Čína má 76 prístavných terminálov pre veľké plavidlá, prepravujúce viac ako 14-tisíc šesť metrových kontajnerov, v krajinách južnej a juhovýchodnej Ázie je ich len 31. Podľa poskytovateľa údajov MDS Transmodal veľké plavidlá tvoria asi dve tretiny prepravnej kapacity medzi východnou Áziou a Európou.
Predseda MDS Transmodal Mike Garratt povedal, že prístavy na iných ázijských rozvíjajúcich sa trhoch budú mať bez významných investícií problémy so spracovaním objemov čínskych kontajnerov. Generálny riaditeľ monitorovacej skupiny dodávateľského reťazca FourKites Glenn Koepke doplnil: „Sila čínskej výroby a schopnosť vyrábať a odosielať tovary sa nedajú rovnať.“
Miliardové investície Číny
Priepasť medzi čínskymi prístavmi a ich rivalmi sa vytvorila vďaka investíciám Pekingu, ktoré naštartovali dominanciu Číny ako hlavného svetového výrobcu. Podľa Inštitútu priemyselného výskumu Qianzhan so sídlom v Shenzhene krajina v rokoch 2016 až 2021 investovala najmenej 40 miliárd dolárov do infraštruktúry pobrežných prístavov.
M. Garratt povedal, že ázijské rozvíjajúce sa trhy budú potrebovať „veľké množstvo investícií“, aby dobehli Čínu. Dodal, že výstavba nového terminálu vo všeobecnosti trvá prevádzkovateľom prístavov až päť rokov.
Aj hlavný výkonný riaditeľ spoločnosti Hapag-Lloyd na Blízkom východe Dheeraj Bhatia uviedol, že India musí urobiť „oveľa viac“, pokiaľ ide o investície do kapacity prístavov. „Nemyslím si, že to bude rýchla zmena," povedal. „Bude to trvať niekoľko rokov.“ Samotná Čína tiež investovala do infraštruktúry v ázijských ekonomikách, ako je Srí Lanka a Pakistan, prostredníctvom svojej Iniciatívy pásu a cesty.
Presun výroby inam
Najväčší čínsky prístav, Šanghaj, prevádzkuje 51 týždenných servisov do Severnej Ameriky – viac ako dvojnásobok v porovnaní s ktorýmkoľvek centrom južnej alebo juhovýchodnej Ázie. Vietnamský Ho Či Min, prístav juhovýchodnej Ázie s najlepším spojením so Severnou Amerikou, má 19 služieb týždenne.
Západné nadnárodné spoločnosti však plánujú znížiť svoju závislosť od Číny. Podľa prieskumu Európskej obchodnej komory v Číne v čase najprísnejších blokád v dôsledku pandémie v roku 2022 takmer štvrtina respondentov zvažovala presun súčasných alebo plánovaných investícií v Číne inam.
Rozsiahle sankcie proti Rusku len prehĺbili obavy z podobnej reakcie, ak by Čína napadla Taiwan. Invázia Moskvy na Ukrajinu dala podnikom „kľúčovú lekciu“, povedal výkonný riaditeľ Global Guardian Dale Buckner. „Ako sa môžeme chrániť, keď sa vzťah medzi Čínou a Západom zhoršujú? Dlhodobý najhorší scenár je, že by Západ príde o dodávateľské väzby s Čínou.“
Analýza spoločnosti AlphaSense ukázala, že podniky v Amerike čoraz častejšie uvádzajú zhoršujúce sa čínsko-americké vzťahy. „Nie je prekvapením, že sme tento rok dosiahli nové maximum v ‚geopolitickej neistote‘,“ povedal riaditeľ výskumu AlphaSense Nick Mazing.
Ďalšie dôležité správy
